Varíske vrásnenie - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Varíske vrásnenie
 ...
Mapa hercýnskeho orogénu

Hercýnske alebo variské vrásnenie (niekedy tiež armorické, prípadne v Severnej Amerike alleghenské vrásnenie) je orogenéza, ktorá prebiehala v mladších prvohorách od devónu do permu. Orogenéza bola spôsobená zrážkou Eurameriky a Gondwany a mala za následok vznik rozľahlých pásmových pohorí, ktoré sa ťahali naprieč novovzniknutou Pangeou. Väčšina týchto pohorí však počas nasledujúceho permu podľahla intenzívnej erózii a bola zarovnaná.

Prvý názov pochádza z nemeckého pohoria Harz, kde boli stopy orogenézy prvýkrát študované. Synonymum variské vrásnenenie zaviedol rakúsky geológ Eduard Suess, podľa germánskeho kmeňa Variskov, obývajúcich kedysi Vogtland, západne od Krušných hôr. Suess zaviedol v roku 1880 pojem variský smer, ktorý používal pre akékoľvek pohoria tiahnúce sa zo severozápadu na juhovýchod a hercynský smer pre pohoria orientované z juhozápadu na severovýchod. Väčšina pohorí, ktoré dnes priraďujeme k hercýnskej orogenéze má variský smer, a preto tak boli aj dlhú dobu označované.

V širšom zmysle sa niekedy (ale nie celkom presne) používa označenie hercýnske (variské) pre pre všetky horotvorné procesy v mladších prvohorách (devón až perm). To je pomerne presné pre južnú časť Apalačských horáchSevernej Amerike, ktoré vznikli pri zrážke Gondwany a Eurameriky, ale boli neskôr od ostatných hercýnskych pohorí oddelené, po vzniku Atlantiku v jure. Pre severoamerickú oblasť sa však používa, regionálny pojem alleghenské vrásnenie. Za hercýnske už však nie je správne označovať pohorie Ural, ktoré vzniklo síce v tomto období, ale viazalo sa na zrážkou sibírskej platne a Pangey.

Priebeh

V priebehu ordoviku až devónu počas kaledónskej orogenézy vznikol zrážkou Baltiky a Laurentie nový kontinent Euramerika (často tiež takzvaný kontinent old red), ktorý sa nachádzal v okolí rovníka[1]. Kontinenty sa dotýkali v oblasti dnešnej Škandinávie, Škótska a Grónska. V tej istej dobe sa Gondwana tvorená rozľahlými oblasťami súše juhoamerickej, africkej, arabskej, indickej, austrálskej a antarktickej platne nachádzala na južnej pologuli. Medzi kontinentami sa nachádzal Rheický oceán, ktorého oceánska kôra však ich vzájomným priblížením začala zanikať. Z hercýnskej geosynklinály, ktorá sa vytvorila počas devónu sa začiatkom karbónu v dôsledku prvej kolízie Eurameriky a Gondwany vyvrásnili Apalačské vrchy (v dnešnej Alabame, Georgii a Severnej Karolíne) a Meseta (dnes v Severnej Afrike), viac na juhu neskôr vzniklo pohorie Ouachita (v dnešnej Oklahome a Arkansase). V oblasti dnešnej Európy viedla orogenéza k výzdvihu dvoch vetiev pásmových pohorí. Prvou bola armorická vetva, ktorá viedla severozápadným smerom cez Armorický masív (Bretónsko a Normandia) na Britské ostrovy a do Írska (Cornwall, Devon, Pembrokeshire, polostrov Gower a údolie Glamorgan). Variská vetva sa tiahla severovýchodným a východným smerom cez Sardíniu, Korziku, Francúzske stredohorie, Vogézy, Ardeny, Schwarzwald, Hunsrück, Harz, Český masív až do poľských Svätokrížskych hôr.[2] Variská orogenéza zasiahla aj oblasť budúcich Karpát. Bola sprevádzaná rozsiahlou granitizáciou, ktorá pravdepodobne trvala počas celých mladších prvohôr, v oblasti Západných Karpát táto perióda trvala až 60 miliónov rokov. Intrúzie granitov a regionálnou metamorfózou poznačené kryštalické bridlice tvorili podložie vyzdvihnutých krýh, ktoré spôsobili výzdvih megaantiklinálnych štruktúr a určili tak základy rozloženia morí a pevnín v nasledujúcom období[3].

Fázy hercýnskeho vrásnenia

Referencie

  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 2. oprav. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 717 s.
  3. Maheľ, M., 1986. Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. VEDA, Bratislava, 503 s.

Ďalšie zdroje

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hercynské vrásnění na českej Wikipédii.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Varíske_vrásnenie





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk