A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veľká bazilika Filipopolu | |
ranokresťanský chrám | |
celkový pohľad na areál baziliky
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Rajón | Centralen |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
Súradnice | 42°08′39″S 24°45′10″V / 42,144118°S 24,752732°V |
Dĺžka | 86,3 m |
Šírka | 38,5 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
Výstavba | 4. storočie |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Large basilica, Plovdiv | |
Webová stránka: https://www.plovdivmosaics.org/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká bazilika (bulh. Голяма базилика – Goľama bazilika),[1][2][3][4] je ranokresťanský chrám zo 4. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta oblasti Plovdiv v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[5][6][7] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][3] Je najväčšou ranokresťanskou stavbou na území Bulharska a jednou z najväčších na území Balkánskeho polostrova.[3][2] Budova je zapísaná v indikatívnom zozname UNESCO a je kandidátom na zapísanie do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.[6]
Iné názvy
Chrám je známy aj ako Biskupská bazilika (bulh. Епископска базилика – Episkopska bazilika),[2][4] Biskupská bazilika Filipopolu (bulh. Епископска базилика на Филипопол – Episkopska bazilika na Filipopol),[1][7] Biskupská bazilika vo Filipopole (bulh. Епископска базилика във Филипопол – Episkopska bazilika văv Filipopol),[3] Biskupská bazilika antického Filipopolu (bulh. Епископска базилика на античния Филипопол – Episkopska bazilika na antičnija Filipopol),[5] Filipopolská biskupská bazilika (bulh. Филипополска епископска базилика – Filipopolska episkopska bazilika)[6] prípadne len Bazilika (bulh. Малка базилика на Филипопол – Malka bazilika na Filipopol)[5]
Lokalita
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v bezprostrednej blízkosti rímskokatolíckej Katedrály svätého Ľudovíta.[7][5][2] Budova sa nachádzala východne od komplexu filipopolského fóra.[5]
Dejiny
Filipopolská biskupská bazilika bola postavená v 4. storočí.[3][7][2] Pri vykopávkach boli objavené mince z obdobia vlády cisára Licinia, ktorý vládol v rokoch 308 – 324. Na základe tejto skutočnosti sa predpokladá, že išlo o jeden z prvých kresťanských chrámov vôbec, postavených na území Rímskej ríše po legalizácii kresťanstva v roku 313.[7] Bazilika bola postavená na ruinách antickej budovy z 1. storočia,[3][7] pričom pôvodná budova bola s najväčšou pravdepodobnosťou pohanský chrám.[3] V priebehu 5. storočia prešla budova prestavbami.[3] Budova existovala do 6. storočia, kedy bola zničená, pravdepodobne v dôsledku zemetrasenia.[7][3][2]
V priebehu 10. – 12. storočia na mieste existovala kresťanská nekropola s s cintorínskym kostolom zdobeným freskami.[3][7]
Novodobé dejiny
Budova bola objavená v priebehu 80. rokov 20. storočia. Výskum prebiehal v rokoch 1983 – 2019.[3] V roku 1995 bol stavbe pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1]
V rokoch 2014 – 2021 sa uskutočnil reštaurátorský zásah, ktorého výsledkom nad bazilikou bola postavená moderná ochranná budova.[3] Celková cena reštaurátorských prác dosiahla hodnoty viac ako 16 miliónov bulharských levov, pričom polovicu sumy predstavovala dotácia fondu Amerika za Bălgarija a druhá polovica bola financovaná z rozpočtu mesta Plovdiv.[6]
Charakteristika
Budova bola postavená ako trojloďová bazilika s predsieňou a polkruhovou apsidou.[3][7][5] Bazilika bola postavená s lámaných kameňov. Ako spojivo bola použitá malta, ktorá bola zároveň použitá aj na omietnutie ako exteriéru, tak aj interiéru budovy.[3] V priestoroch centrálnej lode sa nachádzalo presbytérium zdobené mramorom.[7] Pred presbytériom bol ambón.[3] Bočné lode boli od centrálnej lode oddelené stĺporadím.[3] Oltárna časť bola obložená mramorom a od naosu bola oddelená mramorovou priehradou.[3]
Zo západnej strany sa pred samotnou budovou baziliky nachádzalo átrium ohradené kolonádou[3][5][7] s portikmi.[5][3] Podlaha átria bola vystlaná kamennými doskami. Pri severnej a južnej strane átria sa nachádzali miestnosti a v centrálnej časti sa nachádzala veľká kamenná fontána štvorcového pôdorysu.[3]
Dĺžka komplexu aj s átriom dosahovala 86,3 metra a šírka 38,5 metra, pričom samotná bazilika bola dlhá 56,7 metra. Centrálna loď bola široká 21 metrov, bočné lode dosahovali šírky 8 metrov.[3]
Interiér chrámu zdobili stĺpy s hlavicami s kresťanskými symbolmi, fresky a honosné mozaikové podlahy.[7]
Mozaiky
Mozaiky boli zhotovené technikou opus tessellatum. V rámci tejto techniky sú do maltového podkladu vkladané drobné kamienky rôznych farieb. Na mozaiky biskupskej baziliky boli použité kamienky bielej, čiernej, žltej, okrovej, červenej, niekoľkých odtieňov modrej a zelenej farby. Niektoré z nich, napríklad zelené, sú polodrahokamy ťažené z pohoria Rodopy.[8] Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách.[7] Sú najzachovalejšou časťou stavby.[7] Celková plocha mozaík dosahovala viac ako 2000 m².[7][3]
Mozaiky z prvej etapy výstavby baziliky (4. storočie) sú geometrické. Samotné mozaiky boli pokladané v troch etapách a dvoch vrstvách. Prvú etapu pokladania mozaík predstavujú tie z centrálnej lode, sú monochromatické a zobrazujú geometrické motívy a rozety. Druhú etapu predstavujú mozaiky severnej a južnej lode, pričom tieto už sú mnohofarebné a tvarovo zložitejšie. Ich zložité ornamenty vytvárajú optickú ilúziu trojrozmernosti. Ide predovšetkým o rozety prepletené girlandami, kríže a kruhy vyplnené rôznymi farbami.[3][8] Mozaiky z tretej etapy boli vytvorené v 5. storočí. Spájajú geometrické ornamenty s charakteristickou črtou filipopolskej biskupskej baziliky, teda zobrazením vtákov.[3][8] Len na centrálnom paneli v centrálnej lodi je viac ako sto zobrazení vtákov rôznych druhov.[7][3] Celkovo je v rámci baziliky na mozaikách zobrazených až 70 rôznych druhov vtákov.[5] V centrálnom paneli dvoch bočných lodí je taktiež zobrazená scéna „Fontána života“.[8] Tieto mozaiky predstavovali druhú podlahovú vrstvu a boli položené na mozaikách z prvej etapy a druhej etapy.[7][3]
Mozaiky z prvej vrstvy sú exponované na pôvodnom mieste, mozaiky z druhej vrstvy sa nachádzajú na druhom poschodí modernej budovy postavenej nad pôvodnou bazilikou.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][3]
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1995[1]
Dôvod ochrany: archeologická hodnota stavby[1]
Galéria
-
pohľad na modernú ochrannú konštrukciu postavenú nad bazilikou
-
celkový pohľad na baziliku zvrchu pred zastrešením
-
schéma filipopolskej biskupskej baziliky
-
schéma filipopolskej biskupskej baziliky
-
schéma filipopolskej biskupskej baziliky
-
pohľad na priestor átria bývalej baziliky
-
pohľad na priestor átria bývalej baziliky
-
priestor apsidy
-
priestor apsidy
-
z interiéru baziliky, severná loď
-
z interiéru baziliky
-
z interiéru baziliky
-
z interiéru baziliky
-
z interiéru baziliky
-
z interiéru baziliky
-
z interiéru baziliky
-
z interiéru baziliky
-
mozaiky v bazilike
-
mozaiky v bazilike
-
mozaiky v bazilike
-
mozaiky v bazilike
-
mozaiky v bazilike
Referencie
- ↑ a b c d e f g Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 123. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 241 – 243. (po bulharsky)
- ↑ a b Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Голямата базилика . ancient-stadium-plovdiv.eu, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 32 – 33. (po bulharsky)
- ↑ a b c d KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 51 – 52. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ . plovdivmosaics.org, 2017-11-21, . Dostupné online.
- ↑ a b c d ЕПИСКОПСКАТА БАЗИЛИКА И РИМСКОТО МОЗАЕЧНО НАСЛЕДСТВО НА ФИЛИПОПОЛ . plovdivmosaics.org, 2017-11-21, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká bazilika (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk