Veľkonočná vigília je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou Zmŕtvychvstania Pána, Noc nocí alebo Matka všetkých vigílií, teda noc, keď vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.

V rímskokatolíckej cirkvi je veľkonočná vigília samostatnou liturgiou, ktorá symbolicky pripomína a sprítomňuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Táto bohoslužba má tieto základné časti:

• Obrad Svetla
• Liturgia slova
• Liturgia krstu
• Liturgia Eucharistie
• Obrad vzkriesenia Pána

• Príprava ohňa – Omša sa začína po západe slnka. Na vhodnom mieste mimo kostola sa pripraví oheň. Mal by byť taký, aby naozaj rozptýlil tmu a osvetlil noc. V kostole je zatiaľ tma.
• Príprava kadidla a paškálu – Kňaz s asistenciou v tichosti príde k ohňu, tu pripraví slávnostnú veľkú sviecu – paškál. Vyryje do nej symbol kríža, znaky alfa a omega a číslice aktuálneho roku, pričom odrieka modlitbu. Potom do 5 bodov kríža vrýva 5 tymiánových hrudiek, čo je sprevádzané druhou modlitbou. Následne od ohňa zapáli paškál, uhlíkmi z ohňa sa však naplní kadidelnica.
• Slávnostná procesia – Nasleduje slávnostný pochod kostolom, kňaz, alebo diakon nesie zapálený paškál a trikrát spieva stále vyšším hlasom: „Kristus, Svetlo sveta.“ Veriaci odpovedajú: „Bohu vďaka,“ pričom si od paškálu zapaľujú vlastné sviece.
• Exsultet – Veľkonočný chválospev má byť vždy spievaný, a to buď v dlhšej, alebo kratšej forme. Veriaci počas neho stoja so zažatými sviecami. Ak kňaz nie je dostatočne intonačne schopný, možno túto úlohu zveriť inému posluhujúcemu – spevákovi (kantorovi)
• 7 čítaní – Nasleduje bohoslužba slova. V nej je oficiálne 7 čítaní zo Starého zákona, po každom čítaní nasleduje responzóriový žalm a modlitba. Všetky tieto žalmy a odpovede ľudu sú stále bez zvuku organa. Z pastoračných, ako i časových dôvodov možno počet čítaní zredukovať, najmenej na 3, v krajnom prípade na 2. Nikdy však nemožno vynechať čítanie z knihy Exodus o prechode Izraelitov cez Červené more (tzv. pascha – prechod).
• Glória – Po siedmom čítaní s príslušným žalmom a modlitbou kňaz intonuje: „Sláva Bohu na výsostiach.“ Opäť sa ozýva organ svojim majestátnym hlasom, podľa zvyklosti zvonia všetky zvony a zvonce, po krátkej slávnostnej predohre veriaci pokračujú v speve Glória. Posluhujúci prinesie a na oltár položí sochu zmŕtvychvstalého Krista. To je liturgické vzkriesenie.
• Epištola – Nasleduje čítanie tzv. epištoly, je to ôsme čítanie dňa, z Nového zákona.
• Aleluja – Po epištole kňaz (alebo spevák) intonuje slávnostné Aleluja graduale triplex (alebo simplex) trikrát, stále vyšším hlasom, veriaci odpovedajú. Nasleduje slávnostný žalm, ktorého responzum je trojité „Aleluja“.
• Evanjelium – Evanjelium o zmŕtvychvstaní Pána je posledným čítaním dňa. Má sa konať čo najslávnostnejšie (okiadza sa lekcionár / evanjeliár), miništranti so sviecami však neprichádzajú, lebo ich nahrádza paškál. Toto evanjelium je vhodné aj spievať. Prednáša ho však vždy kňaz alebo diakon.
• Homília – kázeň.
• Krédo sa v tejto liturgii vynecháva.
• Litánie k všetkým svätým – po krátkej výzve kňaza nasledujú litánie k všetkých svätým.
• Svätenie krstnej vody – kňaz špecifickou modlitbou a gestami posvätí vodu.
• Obrad krstu – nasleduje obrad krstu. Katechumeni sú vyzvaní, aby sa zriekli zlého ducha a vyznali vieru v trojjediného Boha. Následne sú pokrstení.
• Obnovenie krstných sľubov – po posvätení vody nasleduje obnovenie krstných sľubov veriacich. Tento obrad je spojený s úplnými odpustkami.
• Kropenie svätenou vodou (asperges) – po obnovení krstných sľubov sú veriaci kropení svätenou vodou. Spieva sa počas toho pieseň „Zrel som vodu“.
• Spoločné modlitby veriacich – nimi sa končí liturgia krstu.
• Liturgia Eucharistie – koná sa ako pri bežnej sv. omši. Odporúča sa však použiť Eucharistickú modlitbu č. 1 s vlastnými vsuvkami pre tento deň. Súčasťou je aj prijímanie Eucharistie veriacimi.
• Obrad vzkriesenia Pána – je špecifickým obradom iba pre Slovensko; niektoré okolité národy vo svete tento obrad nepoznajú a omšu zakončujú ako každú inú omšu zvolaním „Iďte v mene Božom, aleluja“. Tento obrad pochádza z prastarej tradície prvopočiatočnej slovanskej cirkvi a je spojený s Ostrihomskou diecézou.
• Úvodné zvolania – Kňaz s vélom príde k oltáru, podvihne monštranciu a intonuje: „Vstal som zmŕtvych!“ a následne trikrát, stále vyšším hlasom: „Pokoj vám, Ja som to, aleluja!“ Veriaci odpovedajú: „Nebojte sa, aleluja!“
• Slávnostná procesia – Nasleduje slávnostná procesia, na čele s Eucharistiou v monštrancii a sochou Zmŕtvychvstalého. Do procesie sa odporúča zapojiť aj veriacim. Procesia sa väčšinou koná okolo kostola, pričom kňaz s monštranciou udeľuje požehnanie na všetky 4 svetové strany. Počas celej procesie sa spieva pieseň Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych (JKS 192).
• Te Deum – po návrate do priestoru kostola kňaz položí monštranciu späť na oltár a vtedy nasleduje slávnostný spev hymnu Te Deum laudamus.
• Tantum Ergo a požehnanie – po skončení hymnu bezprostredne nasleduje spev Tantum Ergo (Ctime túto Sviatosť slávnu), po nej kňaz udelí záverečné eucharistické požehnanie.
• Mariánska antifóna – počas ukladania Eucharistie do svätostánku sa spieva veľkonočná mariánska antifóna Raduj sa, nebies kráľovná. Po jej skončení nasleduje krátke zvolanie.
• Záver – kňaz s asistenciou odchádza od oltára do priestoru sakristie. Je to záverečná časť celej slávnostnej vigílie.

Samotná vigília je najdlhšou omšou v celom liturgickom roku. Bežné trvanie so všetkými slávnostnými náležitosťami trvá cca 150 – 240 minút. Slávenie len omše, bez špecifických obradov veľkonočnej vigílie, nie je dovolené.

V protestantských cirkvách je veľkonočná bohoslužba rozdelená podobne ako bohoslužba katolícka.

• Zmŕtvychvstanie Pána
• Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
• Veľkonočné triduum
• Biela sobota
• Ukrižovanie Ježiša Krista
• Veľký piatok
• Zelený štvrtok

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľkonočná vigília

• Komentáre k veľkonočnému trojdniu
• Slávenie vigílie zmŕtvychvstania Pána Archivované 2022-03-03 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velikonoční vigilie na českej Wikipédii.