Vegetatívny alebo autonómny nervový systém (sústava) (VNS) je po somatickom druhou hlavnou súčasťou periférneho nervového systému. Je to systém až na vzácne výnimky neovládateľný vôľou a tvorí ho osobitná skupina periférnych nervov. Jeho úlohou je regulácia vnútorného prostredia organizmu, inervuje hladkú svalovinu ciev, tráviacej trubice, endo- i exokrinné žľazy a má úzke prepojenie s endokrinným systémom.

Od somatického nervového systému sa autonómny neodlišuje iba funkčne, ale aj morfologicky a anatomicky. Na rozdiel od spinálnych nervov je cesta z CNS k cieľovému orgánu dvojneurónová. V CNS leží tzv. pregangliový neurón, ktorého axón sa prepája vo vegetatívnom gangliu s neurónom, ktorý sa označuje ako postgangliový. Nervové vlákna v podobe samostatných alebo ako súčasť spinálnych nervov motoricky inervujú hladké svaly, sú v stenách vnútorných orgánov, ciev, vývodov žliaz.

Rozdelenie

Vegetatívny nervový systém sa delí na dva samostatné funkčné celky:

• pars sympathica alebo skrátene sympatikus – pripravuje organizmus na záťaž (útok, útek; zvyšuje krvný tlak, tep srdca, rozširuje priedušky a pod.)
• pars parasyphatica alebo skrátene parasympatikus – pripravuje organizmus na získavanie energie/trávenie (zvyšuje peristaltiku a činnosť žliaz tráviacej trubice, upravuje termoreguláciu, tlmí sympatikus a pod.)
• pars enterica – novoobjavený systém samostatnej siete nervových buniek tráviacej trubice, za normálnych okolností regulovaný sympatikom a parasympatikom, no po ich "odpojení" schopný samostatne fungovať a zabezpečiť základné tráviace funkcie

Pôsobenie sympatika a parasympatika

Na prvý pohľad je antagonistické, platí to však len pre tráviacu sústavu.

Neuromediátory VNS

Pregangliové bunky používajú ako neuromediátor acetylcholín a rôzne neuropeptidy, ktoré sa viažu na nikotínový acetylcholínový receptor postgangliovej bunky. Postgangliové bunky parasypatika využívajú acetylcholín, viažúci sa na muskarínový receptor. Postgangliové bunky sympatika využívajú norepinefrín, viažúci sa na alfa- alebo beta-adrenergné receptory.

Vegetatívny (viscerálny) reflexný oblúk

Reflexný oblúk VNS má niekoľko typických odlišností:

• odstredivá dráha je tvorená dvomi neurónmi, pričom nahromadenia tiel centrálnych buniek tvoria už vyššie spomínané vegetatívne gangliá
• vegetatívne gangliá sa nachádzajú po stranách chrbtice (paravertebrálne g.), pred chrbticou (prevertebrálne g.) a v blízkosti cieľových orgánov
• axóny VNS len zriedka tvoria samostatné nervy; do cieľových orgánov vstupujú v rámci somatického nervu alebo v podobe nervovej pletene pozdĺž tepien (tzv. autonómne plexy)
• takmer všetky vegetatívne nervy či pletene sú zmiešané a obsahujú odstredivé i dostredivé dráhy

Zdroj

• PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Nervové dráhy, s. 61-64. (česky)

Tento článok týkajúci sa anatómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.