A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Venus and Adonis (doslova: Venuša a Adonis) je prvou z naratívnych básní Williama Shakespeara a vôbec prvé jeho vytlačené dielo. Dej básne je inšpirovaný desiatou knihou Ovídiových Premien (Metamorphoses). Báseň rozpráva príbeh Venuše, bohyne lásky, a jej pokusu zviesť Adonisa, mimoriadne krásneho mladého muža, ktorý by radšej išiel na lov zveri. Báseň je erotická, komická i tragická. Obsahuje rozpravy o povahe lásky a pozorovania prírody.[1][2]
Báseň má 199 strof po šiestich veršoch (celkom 1194 veršov), ktoré sa rýmujú podľa schémy ababcc. Na titulnej strane je báseň uvedená dvojverším z Ovídiových Amores: „Vilia miretur vulgus: mihi flavus Apollo Pocula Castalia plena ministret aqua.“[3]
Báseň sa vyznačuje silným erotickým nábojom, rafinovanou prácou s jazykom, formálnou presnosťou, premyslenou štruktúrou a výraznou vizualizáciou deja. Autor pracuje s konvenčnými metaforami sexuálnej túžby a vášne (oheň, hlad, para), ako aj s množstvom zvierat a loveckých metafor. Pre Shakespeara typické zrkadlenie deja sa dá nájsť v zmienke o Adonisovom koňovi – cvála za kobylou a tá na jeho milostnú hru pristupuje.[3]
V tejto naratívnej básni sa objavujú aj motívy neskôr využité v Shakespearovej lyrickej poézii, v sonetoch (motív sebalásky a motív nesmrteľnosti prostredníctvom potomstva).[3][4]
Dej
Adonis je mladý muž známy svojou neuveriteľnou krásou. Láska ho ale vôbec nezaujíma; chce ísť len na lov. Keď ho uvidí Venuša, bohyňa lásky, zamiluje sa doňho, zatiaľ čo sa on chystá na lov. Venuša túži, aby zosadol z koňa a porozprával sa s ňou. Adonis sa nechce rozprávať so žiadnou ženou, dokonca ani s bohyňou. Venuša sa ho agresívne pokúša zviesť. Stiahne ho z koňa na zem, ľahne si vedľa neho, hľadí naňho a hovorí o láske. Presviedča ho lichôtkami, kritikou i odkazmi na poriadok prírody. Adonis ju vytrvalo odmieta a pokúša sa uniknúť. Venuša túži po bozku, Adonisa zaujíma iba lov zveri. Podarí sa mu ujsť a ide si po koňa.
Vtedy však jeho kôň zacíti kobylu a odcvála s ňou preč, čo Adonisovi znemožní ísť na lov. Venuša sa k nemu priblíži a pokračuje v prehováraní a nežnom boji. Adonis sa od nej pohŕdavo odvráti so slovami, že sa na lásku cíti primladý, čo Venušu privedie do mdlôb. Adonis od strachu, či ju nezabil, pokľakne k nej a kriesi ju bozkami a dotykmi. Venuša sa preberie a požiada o posledný bozk. Adonis sa neochotne poddáva. Nastáva noc a bohyňa pozýva Adonisa na milovanie. Varuje ho, aby zajtra nešiel loviť diviaka, lebo má predtuchu, že ho diviak zabije. On ju však nepočúva a odchádza.
Nešťastná Venuša v obavách o Adonisov život prebdie celú noc a ráno sa ho vydá hľadať do lesa. Nájde už iba jeho skrvavené telo. Bohyňa prednesie proroctvo, že láska bude odteraz zmiešaná s podozrievavosťou, strachom a smútkom, „nestála, falošná a plná podvodov“. Adonisovo telo medzitým vychladlo a zbledlo. Jeho krv zafarbí farbu rastliny všade naokolo. Z pôdy pod ním vyrastá kvet. Je biely a fialový, ako krv na Adonisovom mäse. Trúchliaca bohyňa Venuša odchádza do Pafosu na Cypre, kde bola uctievaná.[5]
Tu sa báseň oproti mýtu aj Ovídiovmu spracovaniu končí. Láska nebola naplnená a hlavná mužská postava básne zostáva mŕtva.[1][6]
Dobové vnímanie
V čase publikovania básne bola poézia chápaná ako nadradená dráme, určenej nižším vrstvám, a preslávila Shakespeara viac ako divadelné hry, ktoré do tej doby napísal. Neopätovaná láska či milostná túžba bola v renesancii obľúbeným námetom. Shakespeare pritom túto tematiku obracia naruby – oproti obvyklému vzorcu necháva jednostrannou vášňou trpieť ženu, navyše bohyňu.[6]
Okrem erotického námetu stojí za úspechom básne predovšetkým jej elegantný štýl, ospevovaný napríklad Francisom Meresom v Palladis Tamia z roku 1598. „Keby Múzy hovorili anglicky, hovorili by Shakespearovými krásne plynúcimi vetami.“ [7]
Referencie
- ↑ a b Venus and Adonis : critical essays. New York : Garland Pub, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1-136-74432-7.
- ↑ Shakespeare's Venus and Adonis . Shakespeare Birthplace Trust, . Dostupné online.
- ↑ a b c SHAKESPEARE, William. Sonety. Praha : Evropský literární klub, 2009. (V tomto souboru 1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-242-2611-8.
- ↑ Narrative and dramatic sources of Shakespeare. London : , 1957-75. Dostupné online. ISBN 0-231-08891-4.
- ↑ SHAKESPEARE, William. Shakespeare's poems : Venus and Adonis, the rape of Lucrece, and the shorter poems. London : Arden Shakespeare, 2007. Dostupné online. ISBN 1-903436-87-7.
- ↑ a b DUNTON-DOWNER, Leslie. Shakespeare a jeho svět. V Praze : Ikar, 2006. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 80-249-0738-0.
- ↑ WELLS, Stanley W.. Věčný Shakespeare. Praha : BB art, 2004. (1. vyd. v českém jazyce.) Dostupné online. ISBN 80-7341-405-8.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Venus and Adonis
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Venus and Adonis (Shakespeare poem) na anglickej Wikipédii a Venuše a Adonis na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk