Veronika klasnatá
Veronika klasnatá – kvetné strapce.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) hluchavkotvaré (Lamiales) Čeľaď (familia) skorocelovité (Plantaginaceae) Rod (genus) veronika (Veronica) Druh (species) veronika klasnatá (Veronica spicata)
Vedecký názov
Veronica spicata L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Zoznam Cardia spicata Hedystachys spicata Pseudolysimachion spicatum Veronica spicata vulgaris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Veronika klasnatá^[3] alebo veronikovec klasnatý^[4][5] (lat. Veronica spicata, staršie Pseudolysimachion spicatum^[6]) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s hustými strapcami kvetov. Jej prirodzený areál pokrýva takmer celú Európu až západnú Sibír a ďalej Turecko, Kazachstan, Mongolsko a Čínu.^[6]

Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika.

Veronika klasnatá je trváca bylina s plazivým podzemkom. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá, vysoká až 70 cm, takmer vždy od bázy husto chlpatá.^[3][4][7]

Prízemné listy sú zreteľne stopkaté, horne sediace a všetky sú chlpaté. V dolnej a strednej časti stonky sú protistojné, v hornej časti striedavé. Čepele sú podlhovasto kopijovité, na báze klinovité a plytko vrúbkovane pílkovité. Horné sú takmer celistvookrajové, zvyčajne krátko končisté a sivozelené. Listene sú kopijovité, zvyčajne také dlhé ako kalich a sú žliazkaté.^[3][4][7]

Štvorpočetné krátkostopkaté až sediace kvety sú usporiadané v hustom koncovom strapci dlhom až 20 cm. Lievikovitá koruna je modrofialová, rúrka je v ústi brvitá, horný korunný lupienok je široko vajcovitý, ostatné sú široko kopijovité. Dve modrofialové tyčinky sú dlhšie ako koruna. Štyri kališné zuby sú kopijovité a chlpaté. Kvetné stopky sú vždy kratšie ako vajcovito kopijovité listene.^[3][4][7]

Husto žliazkaté tobolky sú takmer guľaté, zboku mierne stlačené, na vrchole plytko vykrojené a vysoké ako kalich. Svetlohnedé semená sú v priemere do 1 mm.^[3][4][7]

Prirodzený areál veroniky klasnatej pokrýva takmer celú Európu až západnú Sibír a ďalej Turecko, Kazachstan, Mongolsko a Čínu. Zavlečená je v Severnej Amerike (Connecticut, New Hampshire, New York, Ontário, Quebec), v Holandsku a na ďalekovýchodnom Rusku v Prímorsku.^[6]

Veronika klasnatá rastie od nížin do horského stupňa. Obsadzuje výslnné trávnaté stráne, svetlé lesy a kroviny a obľubuje vysychavé, výhrevné, zásadité až neutrálne, kamenisté i hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júna do októbra a na území Slovenska je v teplejších oblastiach hojná.^[3][4][7]

Má viacero poddruhov, odlišujúcich sa odením a veľkosťou kvetov. Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy:^[6]

• Veronica spicata subsp. bashkiriensis – areál pokrýva európske Rusko až západnú Sibír^[8]
• veronika klasnatá Fischerova/veronikovec klasnatý Fischerov (Veronica spicata subsp. fischeri) – s výskytom v strednej a juhovýchodnej Európe^[9]
• Veronica spicata subsp. kamelinii – s výskytom v pohorí Altaj^[10]
• Veronica spicata subsp. lanisepala – rastie v Chorvátsku^[11]
• Veronica spicata subsp. maeotica – s výskytom od Krymu po Kaukaz^[12]
• Veronica spicata subsp. petschorica – areál výskytu severoeurópske Rusko^[13]
• veronika klasnatá pravá/veronikovec klasnatý pravý (Veronica spicata subsp. spicata) – s výskytom od Európy, cez Sibír po severozápadnú Čínu^[14]
• Veronica spicata subsp. viscosula – s výskytom od Krymu po severný Kaukaz^[15]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika klasnatá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika klasnatá