Vesmír - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Vesmír
Kozmológia
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru








z  d  u
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím.

Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť:

  • v najširšom zmysle, používanom najmä vo filozofii: súhrn materiálnych javov, ktoré existujú v čase a priestore[1]
  • v užšom zmysle, používanom najmä v astronómii (približné synonymá sú: známy vesmír, pozorovateľný vesmír, viditeľný vesmír):
    • časť vesmíru (v najširšom zmysle), ktorá je dostupná výskumu astronomickými prostriedkami[2]
    • súbor všetkých kozmických telies a polí, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vzájomnej fyzickej interakcii, a ktoré astronómia a kozmológia dokáže obsiahnuť experimentálno-pozorovacou praxou a teóriou[3]
  • nepresne: kozmický priestor
  • v teórii multiverza: univerzum ako jedna zo základných jednotiek (najmä tá, v ktorej žijeme my) multiverza – pozri článok multiverzum

K jednotlivým názvom vesmíru

Názvy „vesmír“ („univerzum“) a „kozmos“ sa často používajú v rovnakom význame. Pri diferencovanom používaní sa výrazom vesmír označuje súhrn materiálnych javov, kým pri kozme (z gr. kozmos = poriadok, usporiadanie sveta) sa vyzdvihuje štruktúra alebo stavba sveta ako celku (pozri aj článok kozmos).[1]

Pri diferencovanom používaní termínu univerzum, sa slovo univerzum (po starogrécky kosmos alebo pléróma) často chápe (vo filozofii) ako všetka časopriestorová objektívna realita v celku (t.j. ako vesmír v najširšom zmysle), pričom v závislosti od definície výrazu „všetka realita“ môže byť takto definovaný pojem univerzum totožný s pojmom svet.[4] Termín univerzum sa v tejto súvislosti používa často ako opak pojmu multiverzum (multiverzum je svet chápaný nie ako jednotný, ale zložený z veľa samostatných oblastí).[5]

Ďalší podobný pojem je Metagalaxia. Keďže je z astronomického hľadiska otvorená otázka, či existuje iba naša Metagalaxia, alebo či je vo vesmíre viac metagalaxií, nie je známy ani vzťah pojmov Metagalaxia a vesmír ako celok.[3]

V najširšom zmysle slova vesmír je synonymom aj slovo svet.

Vedy o vesmíre

Štruktúrou a vývojom vesmíru v najširšom meradle sa zaoberá kozmológia. Produktom jej činnosti sú teoretické modely vesmíru. Súčasným poznatkom najlepšie zodpovedajú Fridmanove nestacionárne modely vesmíru s veľkým treskom na začiatku.

Jednotlivé objekty vesmíru – hviezdy (vrátane našej), galaxie (vrátane našej), slnečná sústava, kopy galaxií atď. – sú predmetom astronómie.

Rozpínanie/kolaps, vek a teória veľkého tresku

Najdôležitejší výsledok kozmológie, že vesmír sa rozpína, pochádza z pozorovaní červených posunov a bol vyčíslený Hubblovým zákonom. (Albert Einstein vo všeobecnej teórii relativity predpovedal rozpínanie vesmíru). Extrapoláciou tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme ku gravitačnej singularite, ktorá je abstraktným matematickým výsledkom, ktorý sa môže, ale nemusí zhodovať s realitou (môžu sa začať prejavovať fyzikálne javy, ktoré zatiaľ nepoznáme a preto v riešení matematických rovníc nemohli byť použité). To dalo podnet k vzniku teórie veľkého tresku, ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13,7 miliárd () rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu NASA s názvom WMAP, čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe, čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). Ale celé je to založené na predpoklade, že základný model použitý pre analýzu dát je správny. Iné metódy odhadu veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty.

Na druhej strane je tiež možné, že vesmír sa nerozpína, ale naopak kolabuje. Svedčia o tom tieto isté dôkazy. Táto teória sa nazýva beľký kolaps (angl. big crunch).

Fundamentálny aspekt veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach, ktoré ukazujú, že čím ďalej od nás galaxie sú, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. Môžeme ho tiež vidieť v žiarení kozmického mikrovlnného pozadia, ktoré je zoslabnutým žiarením, ktoré vzniklo krátko po veľkom tresku. Toto reliktné žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch, čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej inflácie, ktorá nasledovala po veľkom tresku.

Veľký tresk priniesol existenciu hmoty do časopriestoru, ale jej ďalšie sformovanie do zložitých štruktúr nie je samozrejmé. Veľmi závisí od nastavenia kozmologickej konštanty. Zistenie jej reálnej hodnoty vzbudilo veľké prekvapenie, pretože na základe predpovedí teoretickej fyziky, mala byť pomerne vysoká. Jej skutočná hodnota je približne o 123 rádov(!) menšia. Táto udalosť je preto známa ako „najhoršia predpoveď vo fyzike”. (Pre porovnanie – počet atómov vo vesmíre sa odhaduje na 1080.) Na jej dôležitosť pre existenciu komplexného života upozornil nositeľ Nobelovej ceny Steven Weinberg. Uvedomil si, že jej príliš vysoká hodnota by znamenala, že vesmír sa bude rozpínať príliš rýchlo a nebude môcť dôjsť k sformovaniu sa hmotných objektov napríklad galaxií. Naopak jej príliš nízka hodnota by znamenala, že vesmír príliš rýchlo zase skolabuje v singularite a vôbec nedôjde k vzniku života. Weinberg preto tvrdí, že náš vesmír, umožňujúci existenciu komplexného života, je veľmi zriedkavý.[6] V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne-vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje fyzikálna teória, ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavená práve takto.[7] Tento problém je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[8]

Veľkosť vesmíru a pozorovateľného vesmíru

Nejestvuje zhoda, či je vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme.

Pozorovateľný vesmír, ktorý pozostáva zo všetkých oblastí, ktoré nás mohli od veľkého tresku ovplyvniť, čo je dané konečnou rýchlosťou svetla, je určite konečný. Okraj vesmírneho horizontu je vzdialený 13,7 miliárd svetelných rokov. Súčasná vzdialenosť (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť, angl. comoving distance) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia, nakoľko sa vesmír rozpína; je odhadovaná na približne 78 miliárd svetelných rokov (km). To by znamenalo, že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný svetelných rokov kubických (za predpokladu, že je táto oblasť dokonale guľovitá). Pozorovateľný vesmír obsahuje približne hviezd, zoskupených v približne 125 miliardách galaxií, ktoré vytvárajú klastre a superklastre galaxií. Počet galaxií môže byť oveľa väčší, čo je založené na pozorovaniach Hubblovho temného poľa (angl. Hubble Deep Field), vykonaných Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom.

Populárne, ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“, aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“. Deje sa tak preto, lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená, že nemôžu ovplyvniť udalosti, ktoré môžeme pozorovať a preto účinne neexistujú).

Žijeme v strede vesmíru, ktorý pozorujeme, v zjavnom rozpore s Kopernikovým princípom, ktorý hovorí, že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred. To je z toho dôvodu, že svetlo sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej, vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu veľkého tresku. A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám, žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru.

Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. Napríklad, je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru, ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie, ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu.

Tvar vesmíru

Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru.

V prvom rade, nie je známe, či je vesmír plochý alebo nie. To znamená, že sa nevie, či platia alebo neplatia pravidlá Euklidovskej geometrie. V súčasnosti väčšina kozmológov verí, že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi, kde masívne objekty narúšajú časopriestor, tak ako jazero je skoro ploché. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP, ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní teploty žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia.

Po druhé, nevie sa, či je vesmír hromadne spojený. Podľa štandardného modelu veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice, no jednako môže byť priestorovo konečný. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj, a predsa má konečnú plochu (). Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“, objavený Bernhardom Riemannom, ktorý má konečný objem (). V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“, kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady, avšak bez ohnutia valca. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami; takých existuje nespočetne veľa. Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť, že všetky body na nej sú geometricky podobné.) Ak je vesmír skutočne neohraničený, avšak priestorovo konečný, ako bolo opísané, potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo, že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto, odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné, pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru).

Presnejšie povedané, mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií, pretože je možné, že vesmír je hromadne spojený (angl. multiply-connected) a dostatočne malý (a má primeraný, možno zložený tvar), takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych, možno aj vo všetkých smeroch. (Podobne ako v dome plnom zrkadiel.) Ak je tomu tak, skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa predpokladá. Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená, výsledky posledných výskumov kozmického mikrovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou.

Osud vesmíru

V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa vesmír bude buď navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením gravitácie spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba, čo sa nazýva „veľký kolaps“ (angl. big crunch). V súčasnosti dôkazy naznačujú, že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie, ktoré by spôsobilo opätovný kolaps, ale sa zdá, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje.

Multiverzum

Bližšie informácie v hlavnom článku: Multiverzum

Existujú špekulácie, že viacnásobné vesmíry by mohli existovať v rámci tzv. multiverza (známeho aj ako megaverzum), pričom náš vesmír by bol jedným z nich. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru ako všetkého, čo fyzikálne existuje. Podľa definície nie je spôsob, ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie; ak by sa dva „vesmíry“ mohli vzájomne ovplyvňovať, alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad červou dierou), boli by súčasťou jediného vesmíru.

Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce:

  1. V okamih vzniku čiernej diery s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu časopriestoru v jej vnútri, ktoré spôsobí nový „veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho.
  2. Podľa mnohosvetovej interpretácie kvantovej mechaniky formulovanej Hughom Everettom a rozpracovanej a spopularizovanej Bryceom Seligmanom DeWittom, v okamihu, keď dochádza k rozpadu vlnovej funkcie nejakej konkrétnej častice zo superponovaného stavu, nastáva rozštiepenie geometrie časopriestoru, dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“, pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história.
  3. Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom Andreiom Lindeom popisuje model kvantových fluktuácií na úrovni inflácií. Na pozadí časopriestorovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto časopriestoru a k vzniku falošného vákua, tzv. bubliny. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné, izolované oblasti, s rôznym počtom rozmerov, rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír.
  4. V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej deSitterovej metriky môže dochádzať k tunelovaniu vlnovej funkcie a k vzniku nových vesmírov mimo časopriestor toho nášho Vesmíru
  5. Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v superstrunovej teórii a M-teórii je náš viditeľný, štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru, ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy, ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán.

Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy.

Filozofické názory na vesmír

Aristoteles

Vesmír má podľa Aristotela rovnako ako Zem, ktorá je jeho stredom, podobu gule. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér, v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. Najbližšie k Zemi je sféra Mesiaca, ďalej sféra Slnka a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. Všetko, čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi, je vyplnené látkou, ktorú Aristoteles označuje ako sublunárnu. Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody, zeme, vzduchu a ohňa). To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku, planétam, pevným hviezdam až k hranici vesmíru, je vyplnené éterom (AITHÉR), piatym prvkom, látkou nadmesačných sfér. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe, Zem sa mení a je v pokoji.[9]

Kozmos tvorí jediný celok (ideu antických atomistov o nekonečnom počte svetov Aristoteles odmietal) a jeho existujúce usporiadanie trvá od večnosti. Vesmír sa delí na dva principiálne odlišné časti – oblasť supralunárnu (nad Mesiacom) a sublunárnu (pod Mesiacom) [10]:

  • Sublunárna oblasť sa skladá zo štyroch premenlivých elementov (ohňa, vzduchu,, vody a zeme). Zem je element absolútne ťažký a jej prirodzený pohyb smeruje dolu, t. j. do stredu vesmíru; oheň je naopak element absolútne ľahký a jeho prirodzený pohyb smeruje hore, t. j. k obvodu vesmíru. Voda je element relatívne ťažký, ktorý smeruje k zemi, zatiaľ čo vzduch je element relatívne ľahký, ktorý smeruje k ohňu. Stredom sublunárnej oblasti a zároveň celého vesmíru je guľatá a nehybná Zem, okolo ktorej sú v guľatých, nie všade celkom pravidelných vrstvách, nakopené v prirodzenom poriadku: voda, vzduch, a oheň. Guľový tvar Zeme odvodzoval Aristoteles predovšetkým z vlastností Zeme ako najťažšieho a do stredu priťahovaného elementu, ale uvádzal aj fakty z pozorovania (kruhový tvar tieňa Zeme pozorovateľný pri mesačnom zatmení, viditeľnosť iných súhvezdí v južných a severných častiach Zeme). Obvod Zeme považoval, opierajúc sa o poznatky vtedajšej matematiky, za skoro dvojnásobne väčší, než má v skutočnosti, a Zem považoval v porovnaní so Slnkom a hviezdami za malú.
  • Supralunárna oblasť je vybudovaná z čistého a nepremenlivého elementu, tzv. éteru; na rozdiel od štyroch pozemských elementov, ktoré sa pohybujú smerom hore a smerom dole, pohybuje sa éter stále dokonalým, t. j. kruhovým a rovnomerným pohybom. Nebeské telesá sú upevnené na éterických sférach a spolu s nimi sa otáčajú okolo Zeme. Najvzdialenejšia od Zeme je sféra stálic, ktorú udržiava v pohybe sám prvý hýbateľ, ktorého pôsobenie sa prenáša postupne až ku sfére Mesiaca. Počet sfér je podľa Aristotela 56. Dianie vo sfére sublunárnej sa riadi zo sféry supralunárnej, a to v tom zmysle, že pohyb Slnka dáva impulz k základným prírodným zmenám, k striedaniu dňa a noci a k striedaniu ročných období, od ktorého závisí životný rytmus celej rastlinnej a živočíšnej ríše.

Pytagoras

Astronomický pohľad

Vesmír má podľa Pytagora umiestnenú vo svojom strede guľatú Zem.[11]

Filozofický pohľad

Kozmos je súhrn všetkého podľa poriadku v ňom.[12]

Platón

Kozmos je krásny a rozumný matematický poriadok. Platón bol dobre informovaný o pohybe nebeských telies, vedel, že dráhy planét sa zo zeme javia ako nepravidelné, že totiž vytvárajú akési kruhy (epicykly). Vyslovil však požiadavku, aby pozorované javy boli síce zachované, aby však boli vysvetlené ako prejav dokonalého rádu, ktorý sa skrýva za zdanlivými nepravidelnosťami.[13]

Bratia čistoty

Vesmír podľa Bratov čistoty je emanácia prapríčiny všetkého súcna, Boha: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il), svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá), ktoré sú napospol duchovnej podstaty.

Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija), hmota, z ktorej sa skladajú nebeské sféry, prvky sublunárneho sveta a z nich zložené minerály, rastliny a živočíchy.

Človek je mikrokozmos. Jeho duša, ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše, sa poznaním povznáša nad hmotu, s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie. Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. Duše, ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň, dospievajú k poznaniu filozofiou, tie, ktoré zostávajú na nižšom stupni, sú odkázané na náboženstvo. Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý, a síce víťazstvo nad hmotou, ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou. Smrť jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta, ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie, filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine, k Bohu.[14]

Novokynizmus

Vesmír je z pohľadu novokynizmu pod vládou jedného spoločného zákona. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody, ale aj človek a bohovia. Zeus, ako najvyššia vesmírna sila, spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu, v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. Preto treba žiť v zhode s prírodou, a síce životom práce.

Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu, lebo len vtedy sa stane práca šťastím nielen pre chudáka, ale pre každého človeka vôbec. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy, ktorú zapríčinila mylne chápaná civilizácia.[15][16]

Barok

Kozmos vzišiel a pochádza zo Stvoriteľa a k Stvoriteľovi zasa smeruje a vracia sa.[17]

Mimogalaktická astronómia

Vesmír je nestacionárny, prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách.[18]

Referencie

  1. a b vesmír in: Filit
  2. vesmír. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 527.
  3. a b vesmír in: Encyklopédia astronómie
  4. univerzum. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 390.
  5. heslá univerzum a multiverzum in: Paulička et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
  6. Weinberg, S (1987). "Anthropic Bound on the Cosmological Constant". Phys. Rev. Lett. 59 (22): 2607–2610. http://dx.doi.org/10.1103%2FPhysRevLett.59.2607
  7. Vilenkin A., 2010, Journal of Physics: Conference Series, 203, 012001
  8. Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
  9. Vesmír (aristoteles) FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  10. Vesmír (pytagoras) FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  11. http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kozmos+pytagoras
  12. http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kozmos+platon
  13. Vesmír (bratia čistoty) FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  14. Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668.
  15. Vesmír (novokynizmus) FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  16. http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Vesmir+astronomia+mimogalakticka

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmír
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Vesmír
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vesmír
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Vesmír


Évariste Galois
Írán
Účinnost (právo)
Úřad pro dohled nad hospodařením politických stran a politických hnutí
Úmrtí v roce 2022
Ústava České republiky
Ústavní pořádek České republiky
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Česká asociace povinných
Česká Kamenice
Česká konference rektorů
Česká pirátská strana
Česká strana sociálně demokratická
Česká Třebová
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
České noviny
Český rozhlas
Česko
Českobratrská církev evangelická
Českomoravská konfederace odborových svazů
ČT24
Říkovice
Římská republika
1. říjen
1. lékařská fakulta Univerzity Karlovy
1. srpen
11. prosinec
13. červen
13. prosinec
17. únor
18. červenec
18. prosinec
1812
1837
1972
1987
1992
2012
29. prosinec
8. prosinec
Agrární demokratická strana
Aktivní záloha ozbrojených sil České republiky
Aktuálně.cz
Alena Vitásková
Algebraická struktura
Algebraická topologie
Andrej Babiš
ANO 2011
Antonín Staněk
Anton Tkáč
Argentina
Argentinská fotbalová reprezentace
Armáda České republiky
Artemis I
Asociace krajů České republiky
Autoritní kontrola
Axiom
Břetislav Štefan
Bahamy
Baja California
Bankovní účet
Barbora Kořanová
BEST
Binární operace
Bitva u Thapsu
Blesk.cz
Britsko-americká válka
Brno-Líšeň
Cato mladší
Celé číslo
Chemie
Chrudim
CNN Prima News
Commons:Featured pictures/cs
Cyril Svoboda
Czech News Center
Dálnice D1
D21 – Janečkova metoda
Dalibor Horák
Daniel Lebduška
Daniel Pawlas
Danuše Nerudová
Demokratická strana zelených
Deník (regionální noviny)
Denisa Rohanová
Den volných děl
Diakonie Českobratrské církve evangelické
Dina Boluarteová
Diskuse:Seznam zájemců o kandidaturu ve volbě prezidenta České republiky 2023
Domažlice
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky (květen 2018)
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky (leden 2014)
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky (leden 2018)
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky (září 2014)
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 1999
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 2003
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 2004
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 2007
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 2011
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 2019
Doplňovací volby do Senátu Parlamentu České republiky 2020
Druhá vláda Andreje Babiše
Dušan Salfický
Dubí
E15
Economia
Edvard Kožušník
Encyklopedie
Energetický regulační úřad
Evropská unie
Evropský parlament
Fakultní nemocnice Plzeň
Farah Pahlaví
Fernando Collor de Mello
Finále Mistrovství světa ve fotbale 2022
Francie
Francouzská fotbalová reprezentace
Franco Frattini
František Lukl
Fregata
FTV Prima
FTX
Fyzika
Fyzika částic
Generálmajor
Generální štáb Armády České republiky
Geometrický útvar
Geometrie
Grupa
Haló noviny
Hana Ančincová
Hana Aulická Jírovcová
Hana Hajnová
Hlavní strana
HN.cz
Hnutí SOL
Homomorfismus
Hrádek nad Nisou
Hradecký demokratický klub
Hradec Králové
Hroznětín
Humor
Husajn I.
Hynek Blaško
Idealisté
IDNES.cz
Impeachment
Inaugurace prezidenta České republiky
Informatika
International Standard Serial Number
Internet Archive
IROZHLAS
Itamar Franco
Ivana Nevludová
Ivan Smetana
Ivo Mareš
Ivo Pojezný
Ivo Slavotínek
Jaderná fúze
Jakub Olbert
Jana Peterková (aktivistka)
Jan Birke
Jan Fischer
Jan Grolich
Jan Hamáček
Jan Krkoška
Jan Kysela (právník)
Jan Skopeček (politik)
Jan Wintr
Jaromír Soukup
Jaroslav Bašta
Jean Blondel
Jiří Čunek
Jiří Běhounek
Jiří Bláha (podnikatel)
Jiří Valenta (politik)
Jihlava
Jimmy Carter
Josef Bělica
Josef Skála (politik)
Josef Soumar
Josef Středula
Josef Suchánek
Julius Caesar
Jurij Romaněnko
Kódování
Kandidát na prezidenta
Karel Diviš
Karel Janeček
Kareta menší
Karlovy Vary
Katar
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
KDU-ČSL
Klára Long Slámová
Klasifikace jednoduchých konečných grup
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Československa
Komunistická strana Slovenska (1948)
Konstituční monarchie
Kryptografie
Kryptoměna
Krystalografie
Krystalová mřížka
Květa Matušovská
Kvantová teorie pole
Kyjov
Ladislav Trojan
Lawrence Livermore National Laboratory
Legislativní rada vlády
Liberálně ekologická strana
Libor Michálek
Lionel Messi
List Jaromíra Soukupa
Londýnská konvence proti znečišťování moří
Lotyšská národní knihovna
Lukáš Vágner (politik)
MAFRA
Majetín
Manipulátoři.cz
Marek Hilšer
Marek Hilšer do Senátu
Markéta Monsportová
Martin Červíček
Martin Šmída
Martin Kuba
Martin Maleček (1972)
Martin Netolický
Martin Půta
Matematika
Maxi Jazz
Mendelova univerzita v Brně
Mexiko
Michaela Matoušková
Milan Štěch
Miloš Knor
Miloš Zeman
Miloslava Kalibová
Miloslava Rutová
Ministerstvo spravedlnosti České republiky
Ministerstvo vnitra České republiky
Ministr bez portfeje
Ministr financí
Mistrovství světa ve fotbale 1986
Mistrovství světa ve fotbale 2022
Množina
Moderátor (profese)
Molekula
Moravané (politická strana)
Moravské zemské hnutí
Most (město)
Muhammad Rezá Pahlaví
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní demokracie (Česko)
Národní park Everglades
Násobení
Nadace Wikimedia
Nejvyšší správní soud České republiky
Nestraníci (politické hnutí)
Nominace
Novelizace Ústavy České republiky zavádějící přímou volbu prezidenta republiky
Novinky.cz
Občanská demokratická strana
Občanství
Olga Sehnalová
Olomouc
Ombudsman
Orion (kosmická loď)
Oslavice
Písek (město)
Předseda Senátu Parlamentu České republiky
Předseda vojenského výboru NATO
Přemysl Mališ
Přerov
Pardubice
Pargamotéka
Parlament České republiky
Pavel Bulíček
Pavel Fischer
Pavel Janoušek (politik)
Pavel Juříček
Pavel Plzák
Pavel Zítko
Pedro Castillo
Peru
Petice
Petra Pecková
Petrohrad
Petr Kulhánek (politik)
Petr Pavel
Plzeňský kraj
Polynomická rovnice
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Portable Document Format
Poslanec
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Pragmatická sankce
Prezident České republiky
Protestantismus
Protesty v Íránu (2022)
Q3497179#identifiers
Q3497179#identifiers|Editovat na Wikidatech
Racionální číslo
Radim Holiš
Referendum o přistoupení České republiky k Evropské unii
Reflex (časopis)
Regulární matice
Rektor Univerzity Karlovy
Reprezentace (grupa)
Robert Fico
Robert Pynsent
Roman Onderka
Rubikova kostka
Rudolf Špoták
Rudolf Cogan
Rudolf Vraniak
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sčítání
Sam Bankman-Fried
Scénář
Senát
Senát Parlamentu České republiky
Severoatlantická aliance
Seznam.cz
Seznam českých velvyslanců ve Francii
Seznam kandidátů na prezidenta České republiky dle získaných hlasů
Seznam ministrů pro místní rozvoj České republiky
Seznam ministrů vnitra České republiky
Seznam ministrů zahraničních věcí České republiky
Seznam náčelníků Generálního štábu Armády České republiky
Seznam prezidentů České republiky
Seznam rektorů Mendelovy univerzity v Brně
Seznam zájemců o kandidaturu ve volbě prezidenta České republiky 2023
Seznam Zprávy
Slavičín
SNK Evropští demokraté
Sociální demokracie (Česko)
Sojuz TM-3
Sonya Eddy
Soubor:2023 Presidential Elections in Czechia.jpg
Soubor:Alena Vitásková – Xaver LIVE 2020.png
Soubor:Andrej Babiš v roce 2020 (cropped).jpg
Soubor:Bratr farář Ivo Mareš 2013.jpg
Soubor:Danuše Nerudová 2021 crop1.jpg
Soubor:Denisa Rohanová.jpg
Soubor:Flag of the President of the Czech Republic.svg
Soubor:Flickr - europeanpeoplesparty - EPP Congress Warsaw (708) (cropped).jpg
Soubor:Hlasovací obálka - Prezident 2018.jpg
Soubor:Hynek Blaško 2011.jpg
Soubor:Jaroslav Bašta 9 November 2000.jpg
Soubor:Jimmy Carter with King Hussein of Jordan the Shah of Iran and Shahbanou of Iran - NARA - 177332 04.jpg
Soubor:Karel Diviš 2022 (cropped).jpg
Soubor:Karel Janeček (2019).jpg
Soubor:Kemp Ridley's sea turtle (6808132393) (cropped).jpg
Soubor:Krajské volby 2020 v Česku.png
Soubor:Libor Michalek in 2012.JPG
Soubor:Marek Hilser foto David Konecny.jpg
Soubor:Miloš Knor 2013 Třinec Kosmos (foto Jaromír Adámek).jpeg
Soubor:Pavel Fischer in 2019 (cropped).tif
Soubor:Petr Pavel (2023-02-14) (cropped).jpg
Soubor:Rubik's cube.svg
Soubor:Stredula.jpg
Soubor:Tomáš Zima 2012 crop2.jpg
Soubor:Tomas Brezina.jpg
Soubor:Volba prezidenta.jpg
Soubor:YuriRomanenko.jpg
Sovětský svaz
Speciální:Co odkazuje na/Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2024
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2024
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Společné síly Armády České republiky
SPOLU
Státní občanství České republiky
Státní převrat
Státní symboly České republiky
Stanislav Grospič
Starostové a nezávislí
Starostové pro jižní Moravu
Starostové pro Liberecký kraj
Strana zelených
Svéprávnost
Svoboda a přímá demokracie
Svobodní
Symetrie
Třebíč
Telč
Teologie
Teorie čísel
Teorie grup
Tiberius Sempronius Gracchus
Tichý oceán
Tomáš Březina
Tomáš Chmela
Tomáš Goláň
Tomáš Tuhý
Tomáš Zima
TOP 09
Tribun lidu
Trikolora (politická strana)
Turnov
TV Barrandov
Unie svobody – Demokratická unie
Univerzita Karlova
USS Constitution
USS Johnston (DD-557)
Václav Šimánek (politik ČSSD)
Václav Havel
Václav Klaus
Vítězslav Schrek
Východočeši
Velatice
Velezrada
Velká Bystřice
Vesmír
Viktor But
Vimperk
Vittorio Adorni
Vláda České republiky
Vláda Petra Nečase
Vladimír Boštík
Vladimír Mečiar
Vlajka prezidenta České republiky
Vltava Labe Media
Volba prezidenta České republiky
Volba prezidenta České republiky 1993
Volba prezidenta České republiky 1998
Volba prezidenta České republiky 2003
Volba prezidenta České republiky 2008
Volba prezidenta České republiky 2013
Volba prezidenta České republiky 2018
Volba prezidenta České republiky 2023
Volba prezidenta Československa
Volba pro kraj
Volby
Volby do České národní rady 1968
Volby do České národní rady 1971
Volby do České národní rady 1976
Volby do České národní rady 1981
Volby do České národní rady 1986
Volby do České národní rady 1990
Volby do České národní rady 1992
Volby do Evropského parlamentu v Česku
Volby do Evropského parlamentu v Česku 2004
Volby do Evropského parlamentu v Česku 2009
Volby do Evropského parlamentu v Česku 2014
Volby do Evropského parlamentu v Česku 2019
Volby do Evropského parlamentu v Česku 2024
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 1996
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 1998
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2002
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2006
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2009
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2010
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2013
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2017
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2021
Volby do Senátu Parlamentu České republiky
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 1996
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 1998
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2000
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2002
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2004
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2006
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2008
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2010
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2012
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2014
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2016
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2016#Opakované volby
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2018
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2020
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2022
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2024
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2000
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2004
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2008
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2012
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2016
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2020
Volby do zastupitelstev krajů v Česku 2024
Volby do zastupitelstev obcí v Česku
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 1994
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 1998
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2002
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2006
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2010
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2014
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2018
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2022
Volby v Česku
Volební okrsek
Volební právo
Vraclav
Vsetín
Whistleblowing
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Žádný vlastní výzkum
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Co Wikipedie není#Wikipedie není křišťálová koule
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/prosinec
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Zákon o volbě prezidenta
Zbyněk Miklík
Zdeněk Ondráček
Zimní palác
Zlín
Zpracování obrazu




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk