Veta je myšlienka vyjadrená slovami.

Veta je elementárna stavebná jednotka jazyka. Kombinuje rozličné slová do výpovede. Usporiadanie slov zodpovedá gramatickým a logickým pravidlám. Význam vety sa nedá odvodiť iba z významu slov, ktoré veta obsahuje (slová nie sú jednoznačné), ale skôr z kontextu vetného celku. Zo spôsobu formulácie možno rozpoznať, či hovoriaci pokladá výpoveď za skutočnú, za žiadúcu, za pravdepodobnú alebo skôr za otáznu. Z tohto hľadiska obsahuje každá veta súd o vzťahu subjektu a objektu poznania.

Wittgenstein

Podľa Wittgensteina je veta zmyslovo vnímateľný spôsob vyjadrenia myšlienky. Veta je obraz skutočnosti. Možnosť vety sa opiera o princíp zastúpenie predmetov znakmi. Všetky zmysluplné vety pozostávajú z dvoch momentov: z logickej formy, ktorá je zároveň formou skutočnosti (logické konštanty nezastupujú), a zo znakov, ktoré zastupujú predmety zobrazené v myšlienkach. Možno to formulovať aj takto: Všetky zmysluplné vety obsahujú výlučne empirické pojmy (=výrazy, ktoré zastupujú veci) a logické funkcie, ktorými sú empirické pojmy spojené. Súhrn pravdivých viet je celá prírodná veda (alebo súhrn prírodných vied)). Význam vety spočíva v metóde jej verifikácie.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.