Villa Müller je vila v Prahe-Střešoviciach z rokov 1928-1930. Vila je dielom architektov Adolfa Loosa a Karla Lhotu. Patrí k významným pamiatkám modernej architektúry v strednej Európe. V projekte Villa Müller vyvrcholila Loosova koncepcia Raumplanu

História stavby

Vilu nechal postaviť pre seba a svoju manželku významný český stavebný podnikateľ Ing. Dr. František Müller. Bol spolumajiteľom veľkej českej stavebnej firmy Kapsa a Müller, založenej v Plzni roku 1870 otcami oboch podnikateľov, ktorá sa špecializovala predovšetkým na realizáciu železobetónových konštrukcií, priemyselných, dopravných a vodných stavieb a verejných budov. Firma často používala nové stavebné postupy a technické metódy.

Na odoporúčanie architekta Karla Lhotu zveril Dr. Müller návrh vily s význačnou reprezentatívnou funkciou Adolfovi Loosovi, s ktorým Lhota spolupracoval na niekoľkých Loosových plzeňských zákazkách. Vzhľadom k Loosovmu zdravotnému stavu mu Lhota pomáhal i pri realizácii tohto projektu, predovšetkým pri spracovaní priestorového riešenia, čo dokladá zachovaná zmluva o vyjasnení spoluautorstva medzi Loosom a Lhotom.

Interiér vily

Autorom návrhu interiéru vrátane svietidiel, vstavaného a sčasti voľného nábytku je Adolf Loos. Ten o dome prehlásil, že je to jeho najkrajší dom a oslávil v ňom v úzkom kruhu priateľov i svoje šesťdesiate narodeniny. Podarilo sa mu tu najdokonalejšie stelesniť myšlienky svojho raumplanu – priestor nie je členený na jednotlivé poschodia, ale do „kubusov“ a jednotlivé miestnosti sa prelínajú v rôznych úrovniach. Strohosť vnútorných priečelí, komponovaných s rafinovanou rovnováhou nesymetrickej symetrie okenných otvorov, kontrastuje s noblesnou eleganciou interiérov všetkých, i zdanlivo postranných miestností. Návrh záhrady je spoločným dielom Adolfa Loosa a nemeckých záhradných architektov Camilla Schneidera, Karla Förstera a Hermanna Materna.

Vila v období totality

Znárodnenie po roku 1948 radikálne zasiahlo do osudu rodiny Müllerových. Začalo kritické obdobie v dejinách firmy Kapsa a Müller, rovnako aj Müllerovej vily prehĺbené po smrti Františka Müllera (1951). Zúfalým úsilím Milady Mülllerovej a rady významných osobností bola snaha o záchranu tejto významnej architektonickej pamiatky. Vdove bol bezohľadne vymedzený v priestoroch vily malý byt, ostatné miestnosti slúžili ako kancelárie novým užívateľom. Úpravy, ktoré v tejto súvislosti boli v dome prevedené, priniesli zbytočné straty. Druhou, paradoxne pozitívnou stránkou týchto peripetií bolo zakonzervovanie pamiatky vo výnimočne zachovalom stave.

Súčasnosť

Po páde komunistickej vlády bola Müllerova vila na základe reštitučného zákona vydaná dcére Eve, ktorá ju následne ponúkla na predaj. V médiách vypukla kampaň proti predaju Müllerovej vily súkromnej osobe kontroverzného finančníka. Vďaka intervencii Pražského grémia, zahraničných aktivistov a zastupiteľstva Prahy 6, Müllerovu vilu zakúpil Magistrát hlavného mesta Prahy. V júni 1995 bola predaná do správy Múzea hlavného mesta Prahy a následne prehlásená národnou kultúrnou pamiatkou. V rokoch 1998 - 2000 prebehla rozsiahla rekonštrukcia vily a 24. mája 2000 bola vo vile slávnostne otvorená expozícia a Študijné a dokumentačné centrum Adolfa Loosa.

Galéria

• 
  pohľad zo západu
• 
  pohľad zo severu
• 
  pohľad zo severozápadu
• 
  detail juhozápadnej steny

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Villa Müller

Externé odkazy

• článok v časopise Reflexe Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine (po česky)
• oficiálna stránka vily Archivované 2007-10-27 na Wayback Machine (po česky)/(po anglicky)