Villanovská kultúra bola kultúra staršej železnej doby s centrom v oblasti Etrúrie (stredná časť Apeninského polostrova). Považuje sa za predchodkyňu kultúry Etruskov. Meno dostala podľa archeologického náleziska Villanova v blízkosti talianskeho mesta Bologna. Okrem oblasti Etrúrie a okolia Bologne sa našli sídliská tejto kultúry i v Kampánii.

Jej typickým rysom bol prechod od viacerých malých osád do menej početných, no väčších sídlisk miestami až s viac ako 1000 obyvateľmi, ktoré ležali na prírodne dobre brániteľných miestach doplnených priekopami a valmi. K tomuto vývoju došlo okolo roku 900 pred Kr. Sídliská nemali mestský charakter; boli tvorené viacerými zhlukmi prízemných budov, kde spolu zrejme bývami príbuzní. Takisto mali viacero pohrebísk, využívaných jedným obytným „zhlukom“ alebo ich menšou skupinkou.
Naďalej sa venovali prevažne poľnohospodárstvu alebo chovu domácich zvierat, z remesiel bola rozvinutá kovovýroba. Nepoznali hrnčiarsky kruh.

Zdroje

• Boatwright, Mary T. et al. (2004), Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého (2012, 1. české vyd.), Praha: Grada, ISBN 978-80-247-3168-1 
• villanovská kultúra.. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 964 – 965.