Violončelový koncert č. 1 C-dur, H. 7b/1 je dielo hudobného skladateľa Josepha Haydna.

Podľa dostupných údajov Haydn napísal asi šesť violončelových koncertov, pričom dodnes boli objavené štyri z nich a koncerty s priradenými poradovými číslami 1. a 2. sa i dnes často hrávajú. Violončelový koncert č. 1 má zaujímavú históriu. Nebyť šťastnej zhody okolností, mohol sa ocitnúť v zabudnutí. Partitúra koncertu bola objavená až v roku 1961 v hudobnom oddelení Národného múzea v Prahe v materiáloch pochádzajúcich z Radenínskeho zámku. Po odbornej diskusii podporenej expertízou Inštitútu Josepha Haydna v Rakúsku bola skladba uznaná ako autentické dielo Josepha Haydna. Premiéra novoobjaveného diela sa uskutočnila 19.5. 1962 v Prahe v prevedení Miloša Sádla a Symfonického orchestru Československého rozhlasu pod taktovkou Charlesa Mackerrasa. Premiéra nedopadla ideálne, dôležité však bolo že priviedla k životu dielo, ktoré sa okamžite stálo súčasťou violončelového repertoáru.

Udáva sa že Haydn dielo zložil v rozmedzí rokov 1761 - 1765, teda v ranej fáze svojej tvorby. Dielo pravdepodobne napísal rovnako ako svoj druhý violončelový koncert pre svojho priateľa Franz WeiglFranza Weigla, ktorý bol hráčom u kniežaťa Esterházyho. Haydn v diele uplatnil svoj veľký cit pre charakter a možnosti jednotlivých nástrojov orchestra, v tomto prípade violončela. Práve to spôsobilo, že sa jeho violončelové koncerty udržali v základnom violončelovom repertoári i po boku romantických koncertov. Dielo nepožaduje od hráča takú virtuozitu ako niektoré koncerty neskorších hudobných období, rozhodne je však technicky náročné, hlavne v rýchlych pasážach. Skladateľ k dielu nezložil kadenciu. Hráč môže v prvej vete zahrať kadenciu od anonymného autora z 18. storočia, niektorú z kadencií napísaných po roku 1962, alebo si vytvoriť svoju vlastnú.

Koncert má tri vety:

1. Moderato
2. Adagio
3. Allegro molto

Prvá veta sa nesie v zmierlivom duchu. Je napísaná v sonátovej forme. Hlavnú a vedľajšiu tému uvedie orchester a potom ich v sprievode orchestra prednesie a rozvinie violončelo, ktoré často využíva triolové a sextolové figúry. Témy sú zreprízované a nasleduje kadencia. Dielo je zakončené krátkou kódou, ktorá sa odvíja od úvodných taktov diela. Druhá veta Adagio je spevná a hrejivá, bohato sa v nej uplatňuje sólový nástroj a orchester poskytuje len jemný sprievod. Záverečná veta Allegro molto otvára orchester brilantnou sviežou melódiou. Violončelo vstupuje dlhým tónom z ktorého sa odrazí do rýchleho behu. Tento prvok sa vyskytuje počas vety často. Je to technicky najobtiažnejšia časť koncertu, čo je podporené i rýchlym tempom udržiavaným až do konca skladby.

Haydnov prvý violončelový koncert je pre svoju sviežosť a melodickosť bezpečnou voľbou pre interpreta i publikum. Zvlášť cenená je jeho interpretácia violončelistom Mstislavom Rostropovičom.