A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vlčí štít | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Rožňava |
Obec | Plešivec |
Pohorie | Slovenský kras |
Podcelok | Plešivská planina |
Povodie | Slaná |
Nadmorská výška | 845 m n. m. |
Súradnice | 48°38′52″S 20°25′01″V / 48,6477°S 20,417°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | z obce Rožňavské Bystré |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vlčí štít[1] (845 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Rožňavské Bystré, približne 8 km západne od Rožňavy.[4]
Poloha
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec.[1] Najbližšími sídlami sú severne situované Honce a Rožňavské Bystré, západne sa nachádza Štítnik a východne Rakovnica a Kružná.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
Vlčí štít leží v severnej časti Plešivskej planiny. Severne sa nachádza Štít (851 m n. m.), Repisko (796 m n. m.), Košarisko (765 m n. m.) a Gerlašská skala (752 m n. m.), východne Turecká (953 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), Veľký vrch (721 m n. m.) a Dievčenská skala (660 m n. m.), južne Červený kopec (802 m n. m.), Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.) a západne Železné vráta (737 m n. m.), Klen (600 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.).[2] Planinu odvodňujú prítoky rieky Slaná, no lokalita Vlčieho štítu nemá stále povrchové odtoky. Voda zo západne sa zvažujúcich svahov odteká do riečky Štítnik, severovýchodné časti odvodňuje Honský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, hrebeň Vysokých Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východným úbočím prechádza modro značený turistický chodník, vedúci od juhu z Plešivca pod Gerlašskú skalu, kde sa stáča na západ k Štítniku.[4]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk