A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vladimir Prelog | |
chorvátsky chemik, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu | |
Narodenie | 23. júl 1906 Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Bosna a Hercegovina) |
---|---|
Úmrtie | 7. január 1998 (91 rokov) Zürich, Švajčiarsko |
Odkazy | |
Commons | Vladimir Prelog |
Vladimir Prelog (* 23. júl 1906, Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Bosna a Hercegovina) – † 7. január 1998, Zürich, Švajčiarsko) bol chorvátsky chemik. V roku 1975 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.
Život
Narodil sa v Sarajeve, vtedy patriacom do Rakúsko-Uhorska. V roku 1915, ešte ako dieťa, odišiel do Záhrebu, kde žil a študoval. V roku 1929 spromoval na Českom Technologickom Inštitúte v Prahe, kde získal titul chemického inžiniera. Jedným z jeho učiteľov bol Emil Votoček. On a jeho asistent Rudolf Lukeš ho nasmerovali na odbor organickej chémie.
Po získaní titulu Sc.D. v chémii, začal pracovať v súkromných laboratóriách G. J. Drízu v Prahe, kde vyrábal vzácne chemické látky, ktoré neboli v tom čase bežne dostupné na trhu. Počas voľného času sa venoval vlastnému výskumu o alkaloidoch z kakaovej kôry.
Vo svojom súkromnom živote, Prelog bol zdroj anekdot o takmer všetkých chemikoch na celom svete. Intelektuál s veľkým citom pre kultúru, nikdy nevystupoval autoritatívne a nerád sa dostával do konfrontácií. Bol 109. nositeľom Nobelovej ceny, ktorý sa v roku 1991 podpísal za mier v Chorvátsku.
Vladimir Prelog zomrel v Zürichu vo veku 92 rokov. Urna ktorá obsahuje Prelogov popol bola 27. septembra 2001 slávnostne pochovaná na cintoríne Mirogoj v Záhrebe.
Práca
Práca v Záhrebe
V roku 1935 dostal pozvanie od Technickej fakulty na Univerzite v Záhrebe na post vyučujúceho organickej chémie. Počas prednášania organickej chémie, taktiež študentov oboznamoval o možnostiach chemického inžinierstva.
Za pomoci spolupracovníkov a študentov, finančnej výpomoci od farmaceutickej továrne „Kaštel“ (dnes Pliva), začal výskum na chiníne a jeho zlúčeninách. Vyvrcholením jeho práce bolo úspešná produkcia Streptazolu, jedného z prvých komerčných sulfónamidov.
Počas svojej vedeckej práce úspešne syntetizoval adamantán (izoloval ho z Ropných polí na Morave), uhľovodík s nezvyčajnou alicyklickou štruktúrou. Výsledky Prelogovej práce boli publikované v Európskych chemických časopisoch a literatúre.
Práca v Zürichu
V roku 1941 Prelog prijal pozvanie od Leopolda Ružičku na prácu v Švajčiarskom Federálnom Inštitúte technológie (ETH – Eidgenössische Technische Hochschule) v Zürich. Tu spromoval a začal vyučovať súkromné hodiny. V roku 1957 Ružička odišiel do dôchodku, Prelog sa stal riaditeľom laboratória organickej chémie, kde rozširoval svoje aktivity v nezvyčajných oboroch: heterocyklické zlúčeniny, alkaloidy, alicyklické zlúčeniny, izolácia a štúdium biochemicky aktívnych zlúčenín, ktoré našiel v malých množstvách vo zvieracích organizmoch. Taktiež pracoval na štruktúre antibiotík a na stereochémii pri enzymatických reakciách.
Jeho práca priniesla niekoľko záverov, vysvetlenie štruktúry steroidov, triterpénov, chinínu, strychnínu, solanínu a iných alkaloidov. Počas spolupráce s Robertom Cahnom a Christopherom Ingoldom sformuloval tzv. CIP systém, ktorý je dnes v stereochémii všeobecne využívaný.
Vďaka svojej a Ružičkovej práci a získaniu Nobelovej ceny, sa stali významnými vedcami na poli organickej chémie.
Nobelova cena
Prelog v roku 1975 získal spolu s britským chemikom Johnom Cornforthom Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.
Jeho vedecká práca zahrňuje vyše 400 prác. Učiteľ s charakteristickým štýlom a výrečnosťou, vyučil mnoho generácií chemikov. V roku 1986 sa stal čestným členom Chorvátskej Akadémie vied a umenia.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aaron Klug
Ada Jonathová
Adolf Butenandt
Adolf Otto Reinhold Windaus
Adolf von Baeyer
Ahmed Hassan Zewail
Akira Jošino
Akira Suzuki
Alan Jay Heeger
Alan MacDiarmid
Alexander R. Todd
Alfred Werner
Archer John Porter Martin
Arieh Warshel
Arne Tiselius
Arthur Harden
Artturi Ilmari Virtanen
Avram Herško
Aziz Sancar
Brian Kobilka
Carl Bosch
Carolyn Bertozziová
Christian Boehmer Anfinsen
Cyril Norman Hinshelwood
Daniel Šechtman
Derek Harold Richard Barton
Dorothy Mary Hodgkinová
Dudley Robert Herschbach
Eduard Buchner
Edwin McMillan
Ei-iči Negiši
Emmanuelle Charpentierová
Eric Betzig
Ernest Rutherford
Ernst Otto Fischer
Ferdinand Frederick Henri Moissan
Frédéric Joliot-Curie
François Auguste Victor Grignard
Frances Arnoldová
Francis William Aston
Frank Sherwood Rowland
Frederick Sanger
Frederick Soddy
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Haber
Fritz Pregl
Geoffrey Wilkinson
George Andrew Olah
George Porter
Georg Wittig
Gerhard Ertl
Gerhard Herzberg
Giulio Natta
Glenn Theodore Seaborg
György Hevesy
Hans Fischer
Harold Kroto
Harold Urey
Hartmut Michel
Heinrich Otto Wieland
Henry Taube
Herbert Aaron Hauptman
Herbert Charles Brown
Hermann Emil Fischer
Hermann Staudinger
Hideki Širakawa
Ilya Prigogine
Irène Joliotová-Curieová
Irène Joliotová-Curiová
Irving Langmuir
Irwin Rose
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Batcheller Sumner
Jaroslav Heyrovský
Jean-Marie Lehn
Jennifer Doudnová
Jens Christian Skou
Jerome Karle
John Anthony Pople
John Bennett Fenn
John Charles Polanyi
John Ernest Walker
John Howard Northrop
John Kendrew
John Warcup Cornforth
Kóiči Tanaka
Karl Barry Sharpless
Karl Waldemar Ziegler
Kary Mullis
Keniči Fukui
Kurt Alder
Kurt Wüthrich
Lars Onsager
Leopold Ružička
Linus Carl Pauling
Luis Federico Leloir
Manfred Eigen
Maria Curieová-Skłodowská
Marie Curiová
Mario J. Molina
Martin Chalfie
Martin Karplus
Max Perutz
Melvin Calvin
Michael Levitt
Michael Smith (chemik)
Nikolaj Nikolajevič Semionov
Odd Hassel
Osamu Šimomura
Otto Hahn
Otto Paul Herrmann Diels
Otto Wallach
Paul Delos Boyer
Paul John Flory
Paul Josef Crutzen
Paul Karrer
Paul Modrich
Paul Sabatier
Peter Agre
Peter Dennis Mitchell
Petrus Josephus Wilhelmus Debye
Richard Adolf Zsigmondy
Richard Heck
Richard Kuhn
Richard Laurence Millington Synge
Richard Martin Willstätter
Richard Royce Schrock
Richard Smalley
Rjódži Nojori
Robert Burns Woodward
Robert Curl
Robert Howard Grubbs
Robert Huber
Robert Lefkowitz
Robert Mulliken
Robert Robinson
Roderick MacKinnon
Roger David Kornberg
Roger Tsien
Ronald George Wreyford Norrish
Rudolph Arthur Marcus
Sidney Altman
Stanford Moore
Stefan Hell
Svante August Arrhenius
Theodore William Richards
Theodor Svedberg
Thomas Arthur Steitz
Thomas Robert Cech
Tomas Lindahl
Venkatraman Ramakrishnan
Vincent du Vigneaud
Vladimir Prelog
Walter Gilbert
Walter Kohn
Walter Norman Haworth
Walther Hermann Nernst
Wendell Meredith Stanley
Willard Libby
William E. Moerner
William Giauque
William Howard Stein
William Lipscomb
William Ramsay
William Standish Knowles
Yves Chauvin
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk