Vltavská kaskáda

Vltavská kaskáda je sústava vodných diel na českej rieke Vltava. Ide o celkovo 9 priehrad, z ktorých prvé boli budované v 30. rokoch 20. storočia. Do Vltavskej kaskády patrí priehrada Orlík zadržujúca najväčší objem vody z českých nádrží i Vodná nádrž Lipno – priehrada s najväčšou plochou vodnej hladiny. Vodné elektrárne kaskády produkujú elektrický výkon až 750 MW.

História

Prvé hrádze a splavy na Vltave boli spolu s ďalšími úpravami zlepšujúcimi splavnosť rieky stavané už za Ferdinanda I.. V rokoch 1640 – 1643 strahovské opátstvo na žiadosť Ferdinanda III. odstránilo skalisko Horní slap, ktoré nebezpečne zasahovalo do polovice riečiska. Na zvyšku skaly bol na pamiatku vztýčený tzv. Ferdinandov stĺp, nazývaný tiež Soľný. V roku 1722 k nemu pribudla socha svätého Jána Nepomuckého, po ktorom Svätojánske prúdy získali meno. Obe pamiatky boli premiestnené pod hrádzu Slapskej nádrže.

Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi Mělníkom a Českými Budejovicami spracovala v roku 1894 firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po prvej svetovej vojne sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri Slapoch a Orlíku. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.

Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred povodňami, splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť Labe pod Mělníkom. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku 2002 bol max. prítok do VD Orlík v hodnote 3 900 m³/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až 900 m³/s.

Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.

Prehľad priehrad

riečny km	priehradné jazero	výstavba	nadmorská výška (m)	rozloha km²	dĺžka km	šírka km	maximálna hĺbka (m)	objem mil. m³	poznámka
329,5	Lipno I	1952 – 59	725,6	48,7	48	10	21,5	306
319,1	Lipno II	– 1960	557,6	0,325	7		11,5	1,685
210,4	Vodná nádrž Hněvkovice	1986 – 92	376,5	2,68			27	21,1	s plavebnou komorou
200,4	Vodná nádrž Kořensko	1986 – 91	353						s plavebnou komorou
144,6	Vodná nádrž Orlík	1954 – 66	330	27,3	68		74	720	plavebné zariadenie nedokončené
134,7	Vodná nádrž Kamýk	1956 – 62		1,95			17	12,8	s plavebnou komorou
91,5	Vodná nádrž Slapy	1951 – 54	271	13,92			58	270	výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí
84,4	Vodná nádrž Štěchovice	1937 – 45		1,14	9,4		22,5	11,2	s plavebnou komorou
71,4	Vodná nádrž Vrané	1930 – 36		2,51	13		9,7	11,1	s plavebnou komorou

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vltavská kaskáda

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavská kaskáda na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.