Vodné dielo Gabčíkovo.

Plavebná komora Gabčíkovo.

Hladina priehradnej nádrže.

Vodné dielo

Areál vodných športov v Čunove.

Súradnice: 47°52′48″S 17°32′20″V / 47,880083°S 17,538817°V / 47.880083; 17.538817 Gabčíkovo^[1] je vodné dielo na rieke Dunaj, vybudované neďaleko mesta Gabčíkovo, juhovýchodne od Bratislavy.

Dejiny

V stále sa meniacej rieke Dunaj sa nedarilo vytvoriť spoľahlivú plavebnú dráhu na dlhý čas. Už v polovici 19. storočia vznikol názor, že najlepšie by bolo plavbu riešiť odklonením sa od pôvodného koryta Dunaja. Napokon bol vybratý práve tento variant. Podľa neho sa Dunaj odkláňa zo zdrže Hrušov cez prívodný kanál, hydrocentrálu Gabčíkovo a odpadový kanál. Rozhodnutie o výstavbe bolo podmienené tiež odporúčaním Dunajskej komisie na vylepšenie parametrických podmienok pre vodnú cestu medzi Bratislavou a Budapešťou. Rozhodnutie urýchlila aj ropná kríza v roku 1973.

Vodné dielo bolo budované od roku 1977, pôvodne ako vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1977 a predovšetkým s cieľom zabrániť pravidelným záplavám v tejto oblasti (napr. 1954 a 1965). Maďarsko v máji/novembri roku 1989 jednostranne a bez toho, aby to Slovensku oznámilo, ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo Česko-Slovensko od novembra 1991 realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Toto dielo bolo uvedené do prevádzky v októbri 1992, sekundárne časti stavby (elektráreň a podobne) boli uvedené do prevádzky v roku (?) 1996. Odstúpenie Maďarska od zmluvy bolo dlhé roky predmetom medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom (ako dedičom záväzkov po Česko-Slovensku) a Maďarskom. Medzinárodný súdny dvor v októbri 1997 rozhodol, že zmluva z roku 1977 stále platí. Maďarsko taktiež nebolo oprávnené v roku 1989 prerušiť a neskôr pozastaviť práce na vodnom diele.

Elektráreň vodného diela prevádzkovali Slovenské elektrárne. Vodohospodárska výstavba 4. decembra 2014 vypovedala zmluvu a od 10. marca 2015 SE elektráreň neprevádzkujú.^[2]

Časti vodného diela

Vodné dielo Čunovo

• Hať Dunakiliti: je celá vybudovaná na Maďarskom území. Jej úlohou je vzduť hladinu a tým zaistiť elektrárni požadovaný spád a prietok. Doplňujúcimi objektmi hate sú zimný prístav, prevádzkové objekty a príjazdová cesta do obce. Maďarsko ju odmietlo uviesť do prevádzky.
• Zdrž Hrušov: jej úlohou je akumulovať vodu pre špičkovú prevádzku elektrárne Gabčíkovo. Je dlhá asi 16 kilometrov so šírkou 1 až 4 kilometre. Je postavená prevažne na slovenskom území.
• Prívodný kanál: Zabezpečuje prívod vody zo zdrže Hrušov na vodnú elektráreň. Tvorí tiež medzinárodnú plavebnú cestu a pomáha odvádzaniu vôd v prípade povodní. Je umiestnený nad terénom, preto musí byť zo všetkých strán tesnený. Je dlhý 17 kilometrov.
• Stupeň Gabčíkovo: tvoria ho 2 hlavné objekty: vodná elektráreň a plavebné komory. Bol postavený na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo mala vyrobiť pri špičkovej prevádzke priemerne 2650 GWh za rok. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Prevádzka vodnej elektrárne je plne automatizovaná. Každá z komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri.
• Odpadový kanál: odvádza vody od vodnej elektrárne Gabčíkovo späť do pôvodného koryta Dunaja a okrem toho podobne ako prívodný kanál pomáha prevádzať časti povodňových prietokov. Kanál má miskovitý tvar a je dlhý 8,2 kilometra. Šírka dna je 185 metrov. Kanál vyúsťuje do Dunaja pri obci Sap (Palkovičovo).
• Regulačné opatrenia v starom koryte a ramenách Dunaja.

Vodné dielo Nagymaros

Súčasťou vodných diel na Dunaji má byť aj vodné dielo Nagymaros tvorené zdržou dlhou asi 95 kilometrov a stupňom Nagymaros. Stupeň bude situovaný v Maďarsku medzi obcami Vyšehrad a Nagymaros a jeho úlohou je využívať vzniknutý spád zdrže na výrobu elektrickej energie a zabezpečiť dostatočné plavebné hĺbky požadované medzinárodnými dohovormi, ktoré sa nedajú uskutočniť pomocou regulačných opatrení. Vodné dielo Gabčíkovo bolo navrhované na regulačnú a špičkovú prevádzku vodnej elektrárne a vodné dielo Nagymaros ako vyrovnávacia elektráreň, na zlepšenie podmienok plavby a vyrovnávanie špičkových odtokov z vodnej elektrárne Gabčíkovo. Prevádzka vodnej elektrárne Nagymaros sa teda predpokladala ako priebežná. Zdržanie vybudovania stupňa Nagymaros neumožňuje vodnej elektrárni Gabčíkovo pracovať v špičkovej prevádzke.

Dôvodom na zastavenie prác zo strany Maďarska boli protesty občanov, pretože Vodné dielo sa začalo chápať ako symbol socializmu. Odporcovia diela v Maďarsku tiež argumentovali tým, že dielo by výrazne poškodilo životné prostredie.

Po zanechaní prác maďarskou stranou a nerešpektovaním tzv. Zmluvného projektu v čase, kedy bolo vodné dielo Gabčíkovo na 90% dokončené, sa v roku 1992 našlo 7 hlavných variantov na dobudovanie vodného diela Gabčíkovo. Napokon bol vybraný variant C, teda zmenšenie zdrže, vybudovanie vodného diela výlučne na území Slovenska a odsunutie výstavby vodného diela Nagymaros. Ako najlepšie riešenie však naďalej zostáva variant A, teda dokončenie oboch vodných diel podľa platnej medzinárodnej Zmluvy z roku 1977, vrátane všetkých spoločne dohodnutých zmien v spoločnom zmluvnom projekte. V novembri 1991 začala slovenská strana realizáciu objektov náhradného riešenia výlučne na slovenskom území.

Charakteristika

Vodné dielo Gabčíkovo je viacúčelová stavba.^[3] Charakteristika a účel diela:

• produkcia elektriny - 8 hydroagregátorov generuje 720 MW (asi 8% celkovej spotreby energie na Slovensku, asi 12-15% celkovej spotreby energie v Maďarsku),
• ochrana územia pred záplavami, ktoré v minulosti spôsobili veľké škody,
• regulácia výšky hladiny Dunaja:
  • celoročná (dlhodobá) regulácia zabezpečujúca splavnosť rieky,
  • dočasná úprava výšky hladiny počas krízových situácií – napr. počas havárie výletnej lode v Budapešti^[4],
• stabilizácia toku rieky znamenala zlepšenie environmentálnych parametrov - zvýšenie kvality pitnej vody a zastavenie poklesu podzemnej vody, ktorý nastal ako dôsledok uzatvárania meandrov, prehlbovania riečneho koryta atď.,
• stabilizácia vlastností dna a prúdu.

Referencie

• Chmelár, V.: Dunaj energetický, vyd. Electra Žilina, 1992
• Gabčíkovo.gov.sk
• Rozsudok MSD
• http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/msd/index.html

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gabčíkovo (vodné dielo)

Externé odkazy

• Vodné dielo Gabčíkovo - Slovenský priehradný výbor
• Vodná elektráreň Gabčíkovo zblízka
• VD Gabčíkovo po 10 rokoch v cykle reportáží Mýtus o...
• Pred 20 rokmi spustili Vodné dielo Gabčíkovo
• 25 rokov Vodného diela Gabčíkovo
• Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky
• Rámcová smernica o vode