A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Vršovci (Rawici) boli popri Přemyslovcoch a Slavníkovcoch najmocnejší staročeský veľmožský rod. Roku 1108 boli vyvraždení na príkaz kniežaťa Svatopluka z rodu Přemyslovcov.
Po vyvraždení Slavníkovcov v roku 995 zostal v hre o nadvládu krajiny rod Přemyslovcov a Vršovcov. Až do 12. storočia bola ich sila a pôsobnosť porovnateľná a Vršovci výraznou mierou ovplyvňovali dejiny Čiech. Přemyslovci sa však v snahe nadobro presadiť v boji o nadvládu v Českej kotline pokúsili veľmožský rod opakovane vyvraždiť. Prvý pokus prišiel v roku 1003, druhý asi 1014 a tretí, rovnako nie úplne dôsledný v roku 1108.
O pôvode rodu sa vedú diskusie a prevládajú názory, že išlo o starú pozemkovú šľachtu, no niektorí historici zastávajú názor, že Vršovci boli úradníckou šľachtou. Kosmas rod spomína v súvislosti s vyvraždením konkurenčných Slavníkovcov, za ktorého pomoc mali Vršovci získať časť takto získaných majetkov.
Najvýraznejšie sa rod presadzoval v 2. polovici 11. storočia, kedy sa jeho popredný člen Mutina stal pobočníkom a tajomníkom kniežaťa Břetislava II. V roku 1108 zastupoval panovníka počas jeho neprítomnosti v krajine a v tej dobe bol zároveň kastelánom v litoměřickej kastelánii. Ďalší člen rodu, Božej bol kastelánom v Žatci.
Po útoku v roku 1108 zostala z rozsiahleho rodu nažive jediná rodina, ktorej členovia však dokázali v pomerne krátkom čase opätovne získať stratené pozície rodu. Nemoj II. sa stal kastelánom v Litoměřiciach a okolo roku 1160 i kráľovským komorníkom. Jeho brat Jarohněv bol v rokoch 1146/7 až 1177 kastelánom v Žatci.
Externé odkazy
- Thietmar of Merseburg. Chronicon;
- Cosmas of Prague. Chronica Boëmorum ("Chronicle of Bohemians");
- Jan Długosz, Annales seu cronici incliti regni Poloniae;
- Simon Okolski. Orbis Polonus. Krakow, 1642. V.2. 581-602;
- Kasper Niesiecki, Herbarz, VIII, 97-99;
- Bartosz Paprocki, Herby rycerstwa polskiego; Kraków, 1584 (II ed. Kraków, 1858);
- Josef Teige: „Blätter aus der altböhmischen Genealogie. Slavnikiden /Die Vrsovcen /Die Herren von Lichtenburg“, Damböck 2005, ISBN 3900589453.
- Kopal, Petr. Neznámý známý rod. Pokus o genealogii Vršovců. Sborník archivních prací 2001/1, 3–84.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vršovci
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vršovci na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk