Vsetín
mesto
Vsetínsky zámok
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1)	Vsetín (CZ0723)
Obec s rozš. pôs.	Vsetín
Poverená obec	Vsetín
Historická krajina	Morava
Rieka	Vsetínská Bečva
Nadmorská výška	348 m n. m.
Súradnice	49°20′19″S 17°59′35″V / 49,338611°S 17,993056°V / 49.338611; 17.993056
Rozloha	57,61 km² (5 761 ha)
Obyvateľstvo	26 668 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	462,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1308
Starosta	Jiří Růžička (KDU-ČSL)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	75501
Miestne časti	4
Zákl. síd. jednotky	26
Katastrálne územie	3
LAU 2 (obec)	CZ0723 541630
Adresa mestského úradu	Městský úřad Vsetín Svárov 1080 755 01 Vsetín
E-mailová adresa	posta@mestovsetin.cz
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Vsetín
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestovsetin.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Vsetín (nem. Wsetin) je okresné mesto v Zlínskom kraji na severovýchodnej Morave na rieke Vsetínská Bečva, 27 km severovýchodne od Zlína a 60 km juhovýchodne od Olomouca. Žije tu približne 26 100 obyvateľov (2018).

Dejiny

Najstaršie dejiny

Prvé zmienky o Vsetíne pochádzajú z rokov 1297 – 1308 a popisujú mestečko Setteinz v údolí Vsetínskej Bečvy, s mlynom a kostolom. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1307 a už v nasledujúcom roku bol rádom templárskych rytierov prenajatý Vokovi z Kravař. Názov Wsetin sa v dokumentoch vyskytuje od roku 1396, prvý vklad vsetínskeho panstva do Moravských zemských dosiek (pozemkovej knihy) bol uskutočnený v roku 1505. Rozhodujúci vplyv na vývoj mesta mala kolonizácia v 13. a 14. storočí. V 16. storočí sa na území Vsetínska rozšíril chov kôz, z neďalekého Slovenska, neskôr sa však viac presadil chov oviec. Túto činnosť vykonávala najmä čeľaď, nazývaná valasi. Tento názov sa postupne vžil ako obecné označenie obyvateľov celého regiónu. V polovici 15. storočia bola na pravom brehu rieky Vsetínskej Bečvy, v lokalite dnešného Horného námestia vybudovaná pevnosť, ktorá bola v 17. storočí prestavaná na zámok.

Rekatolizácia a tridsaťročná vojna

Roku 1609 vyženil vsetínske panstvo Albrecht z Valdštejna, neskorší cisársky vojvodca. Na Vsetínsko povolal jezuitov, za účelom rekatolizácie miestneho obyvateľstva. Náboženský a s ním spojený hospodársky útlak viedli až k rebéliám miestneho obyvateľstva za tridsaťročnej vojny. Vzbury vyvrcholili v roku 1644 popravou asi dvoch stoviek vzbúrencov, čo bola jedna z najmasovejších popráv v národnej histórii. Rebélie evanjelikov pokračovali i neskôr, definitívne upokojenie priniesol až tolerančný patent z roku 1781. V priebehu tridsaťročnej vojny sa Vsetín rozšíril z Horného mesta i na ľavý breh rieky Bečvy.

V roku 1663 vyplienil Vsetín turecko-tatársky vpád, ktorý zaznamenal vsetínsky kronikár: „Roku 1663, dne 6. oktobra vpadl Turek na Vsetín a pozajímal lidu mladého sebú mnoho a zmordoval selského lidu 676 osob nad Hovězím na Provazném a nocoval s táborem svým v panském dvoře.“^[2]

V roku 1708 počas povstania v Uhorsku Vsetín prepadli a vypálili uhorskí kuruci.^[3]

Priemyselné obdobie

V prvej polovici 19. storočia bolo mesto ovplyvnené technickou revolúciou. K prvým továrňam patrili cukrovar, parné píly, továreň na zápalky a v roku 1868 založená skláreň. Najvýznamnejším podnikom koncom 19. storočia bola továreň na výrobu nábytku bratov Thonetov a Jakuba a Josefa Kohna. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia bolo mesto napojené na železnicu, začala výstavba mestskej elektrárne, nemocnice, škôl a ďalších verejných zariadení. V roku 1909 sa mesto stalo sídlom okresu.

V roku 1919 otvoril Josef Sousedík v budove bývalej píly staviteľa Londina vo Vsetíne-Trávníkách novú prevádzku na výrobu elektrických strojov „Závod na výrobu elektrických strojů pro stejnosměrný proud, Josef Sousedík - Vsetín“. V roku 1921 zmenil názov svojej firmy na „Elektrotechnická továrna - Josef Sousedík, Vsetín - Morava“. Po druhej svetovej vojne bola firma znárodnená a premenovaná na MEZ Vsetín s.p., od roku 2011 TES Vsetín s.r.o.

Mesto postihla hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia, ktorej dopad zmiernilo až založenie závodu Zbrojovka Vsetín v roku 1937.^[4] Vďaka tejto továrni došlo k zdvojnásobeniu počtu obyvateľov Vsetína počas prvej polovice 40. rokov 20. storočia, pretože kvôli zbrojnému priemyslu sa do mesta prisťahovali početné skupiny robotníkov z Brna. Po vojne sa naplno prejavili problémy, spôsobené rýchlym nárastom počtu obyvateľov: nedostatok bytov a zariadení občianskej vybavenosti. Mesto sa v tej dobe orientovalo na ťažký priemysel. Do roku 2003 bolo mesto sídlom okresného úradu.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov je uvedený za Vsetín vrátane miestnych častí, ktoré k nemu v konkrétnej dobe patrili. V 90. rokoch sa od mesta odtrhli Janová, Ústí a Lhota u Vsetína.

Štruktúra obyvateľstva

• 

  Veková štruktúra obyvateľov obce Vsetín v roku 2011

• 

  Rodinný stav obyvateľov obce Vsetín v roku 2011

• 

  Vzdelanie obyvateľov obce Vsetín v roku 2011

Členenie mesta

Vsetín sa člení na tri časti, ležiace na troch katastrálnych územiach:

• k. ú. Vsetín – časť Vsetín (vrátane Semetína)
• k. ú. Jasenka – časť Horní Jasenka
• k. ú. Rokytnice u Vsetína – časť Rokytnice

V minulosti boli súčasťou Vsetína aj dnes samostatné obce Janová, Lhota u Vsetína a Ústí.^[6]

Samospráva

V komunálnych voľbách v roku 2018 získala najviac mandátov (5) KDU-ČSL. Na ustanovujúcom zasadaní zastupiteľstva 5. novembra 2018 bol starostom zvolený líder ľudovcov Jiří Růžička.

Doprava

Cez Vsetín vedie od Valašského Meziříčí železničná trať 280, jeden z hlavných ťahov v smere na Slovensko. V meste odbočuje trať 282 do Veľkých Karlovic, ktorá má na území Vsetína aj jednu stanicu. V rovnakých troch smeroch vedú mestom i cesty: hlavný ťah I/57 od Valašského Meziříčí cez Vsetín na Horní Lideč, II/487 smerom na Velké Karlovice a I/69 do Vizovic.

Vo Vsetíne premáva mestská autobusová doprava, ktorú vrátane prímestských spojov zabezpečuje ČSAD Vsetín a.s., člen skupiny ČSAD Invest, ktorá má vo Vsetíne hlavnú základňu.

Šport

V meste sídli šesťnásobný majster českej hokejovej extraligy, klub VHK ROBE Vsetín.

Pamiatky

• Zámok
• Rímsko-katolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• Maštaliska – tzv. bývalý Panský dom z roku 1710
• Stará radnica (1720–1721)
• Nová radnica
• Baroková kamenná socha Nepoškvrneného počatia P. Marie na Hornom námestí
• Evanjelický kostol Dolního sboru z roku 1782
• Evanjelický kostol Horního sboru z roku 1827
• Kamenný kríž z roku 1775 na Dolnom námestí
• Nemocničná kaplnka svätej Ruženy z Limy
• Obnovený pomník prezidenta Masaryka
• Pomník na mieste vypálenej synagógy
• Židovský cintorín

Osobnosti

• Eliška Balzerová (* 1949), herečka
• Mojmír Bártek (* 1942), skladateľ a pedagóg
• František Hlavica (1885–1952), akademický maliar
• Emil Hlavica (1887–1952), sochár a grafik
• Rudolf Hlavica (1897–1971), sochár a rezbár
• Richard Pavlík (1889–1966), historik a pedagóg
• Mirka Pokorná (1930–2017), klaviristka
• František Sova (1853–1940), zakladateľ vsetínskeho múzea
• Mirek Topolánek (* 1956), český premiér
• Roman Vojtek (* 1972), herec
• František Vavřínek (1914–1978), pilot RAF
• Josef Zamazal (1899–1971), maliar

Zaujímavosti

Roku 1865 dorazili do Texasu vsetínski imigranti a založili tam osadu Vsetin, existujúcu dodnes, asi 115 km juhovýchodne od Austinu. Austin je tiež názov významnej firmy, pôsobiacej vo Vsetíne.

Tomáš Garrigue Masaryk navštevoval mesto často ešte ako profesor a poslanec viedenskej ríšskej rady za Valašsko.^[7] Ako prezident Československa navštívil mesto 24. júna 1928.^[8]

Partnerské mestá

• Stará Ľubovňa, Slovensko (1986)
• Mödling, Rakúsko (1993)
• Trenčianske Teplice, Slovensko
• Bytom, Poľsko (2004)
• Vrgorac, Chorvátsko (2008)

Referencie

1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. ↑ "Vsetín od tridsaťročnej vojny do roku 1848 Archivované 2020-03-29 na Wayback Machine". Mesto Vsetín.
3. ↑ História lúpežných nájazdov na Moravu cez Kopanický průsmyk (16.-18. stor.). Masarykova univerzita.
4. ↑ Programing: NOWONET [www.nowonet.com] - Tomáš Novosad. – Historie . zvi.cz, . Dostupné online.
5. ↑ Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad
6. ↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, II. díl. Praha: Český statistický úřad, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 200, 274 a 549.
7. ↑ T.G. Masaryk na Valašsku, díl I., Klub TGM Kopřivnice Masarykovho demokratického hnutia, 2011
8. ↑ Jaromír Doležal: Život Prezidenta Osvoboditele Tomáše Garrigua Masaryka, Praha 1931

Literatúra

• Kobliha, K.: Historický nástin okresu vsetínského In: Okres vsetínský. Vsetín 1938, s. 69–302.
• Krajem portášů, Vsetín 1937
• Burian, I., Burian, B.: Dějiny protestantismu na Vsetínsku, Vsetín 1993
• kolektiv autorů: Okres Vsetín, Brno - Vsetín, 2002, ISBN 80-86298-09-4
• Baletka, L. a kol: Vsetín : město a čas, Vsetín, 2008, ISBN 978-80-904139-1-7
• Ottův slovník naučný, heslo Vsetín. Sv. 26, str. 1062.

Pozri aj

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vsetín

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vsetín na českej Wikipédii.