Vtákopysk divný
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Rad (ordo) vtákozobce (Monotremata) Čeľaď (familia) vtákopyskovité (Ornithorhynchidae) Rod (genus) vtákopysk (Ornithorhynchus) Druh (species) vtákopysk divný (O. anatinus)
Vedecký názov
Ornithorhynchus anatinus Shaw, 1799
Synonymá
vtákopysk podivný
Areál rozšírenia vtákopyska divného.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Vtákopysk divný alebo vtákopysk podivný (lat. Ornithorhynchus anatinus) je druh z rodu vtákopysk z čeľade vtákopyskovitých. Patrí medzi vajcorodce.

Charakteristika

Vtákopysk je obojživelný cicavec relatívne malých rozmerov, dorastajúci do dĺžky 40 – 60 cm, s hmotnosťou 0,8 – 2,5 kg. Vyskytuje sa vo východnej Austrálii a Tasmánii v sladkých vodách (jazerách, rybníkoch, riekach a potokoch) obklopených lesnatým prostredím.

Medzi jeho hlavné charakteristické znaky patrí ploský zobák, chvost podobajúci sa chvostu bobra, v ktorom sa ukladá tuk a plávacie blany medzi prstami. Predné i zadné končatiny majú po päť prstov. Tmavohnedá srsť je spravidla svetlejšie sfarbená na spodnej strane tela a pod očami sú prítomné fliačiky bielej srsti. Samce majú jedovú žľazu umiestnenú na ostrohách zadných nôh. Vtákopysk nemá typický chrup – potrava je rozdrvená hrebeňovitými lištami v zobáku. Domovom vtákopyska je nora v brehu dlhá 5 až 30 metrov.

Rozmnožovanie

Obdobie párenia nastáva od augusta do októbra, aktivita jedincov vrcholí vo veku dvoch rokov. Po kopulácii samica vybuduje hniezdo, do ktorého znesie obvykle dve až tri biele vajcia. Samica udržuje vajcia v teple a po približne dvoch týždňoch sa vyliahnu mláďatá. Mladé sú spočiatku nahé a bezmocné, úplne závislé od rodičovskej starostlivosti. Materské mlieko samica vylučuje cez žľazy v pokožke (mliečne póry – u vtákopyska nie sú prítomné žiadne bradavky), mláďatá ho prijímajú jednoducho vytláčaním zobákom a olizovaním z miest, kde sa tieto žľazy nachádzajú.

Potrava a lov

Vtákopysk sa živí hlavne vodnými bezstavovcami, príležitostne nepohrdne žabou, rybou či hmyzom. Je schopný skonzumovať za jednu noc množstvo potravy rovnajúce sa polovici vlastnej váhy. Chvost vtákopyska slúži na uskladnenie tuku ako zdroj energie.

Sociálne vzťahy

Vtákopysk je samotárske, plaché stvorenie, aktívne od západu po východ slnka. Počas dňa odpočíva v podzemnej nore v blízkosti vody.

Ohrozenosť / stav populácie

Tento druh bol v minulosti lovený pre kožušinu a prenasledovaný rybármi, dôsledkom čoho sa dostal do stavu ohrozenia a takmer vyhynul. V súčasnosti je chránený zákonom a jeho populácia vzrástla, no ohrozuje ho hlavne úbytok biotopov vhodných na prežitie. Je zraniteľný.

Zaujímavé fakty

Vtákopysk patrí k primitívnej skupine cicavcov, ktoré v sebe preukázateľne kombinujú prastaré znaky plazov s typickými črtami cicavcov.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vtákopysk divný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vtákopysk divný