Vzdušný bronchogram (angl. air bronchogram) je termín používaný v rádiológii. Používa sa na označenie špecifickej abnormálnej zmeny na rtg snímke hrudníka a často i na snímkach z vyšetrenia hrudníka počítačovou tomografiou.

Za normálnych okolností nie sú dýchacie cesty prebiehajúce v pľúcnych krídlach na rtg snímke hrudníka viditeľné. Výnimkou sú veľké priedušky, ktorých steny prebiehajú rovnobežne s rtg lúčom a ktoré vytvárajú na snímke prstencovitý tieň. Situácia sa mení v prípade, ak je pľúcny parenchým vyplnený namiesto vzduchu nejakým patologickým obsahom (voda, krv, zápalové bunky a podobne). Nevzdušný pľúcny parenchým absorbuje väčšie množstvo rtg žiarenia a zvyšuje tak kontrast medzi ním a vzduchom naplnenými dýchacími cestami. Výsledkom je zatienenie spôsobené nevzdušným parenchýmom, v ktorom prebiehajú vetvičkovito sa vetviace línie vzduchom vyplnených priedušiek. Vzniká v podstate negatívny bronchogram (na rozdiel od pozitívneho bronchogramu pri bronchografii). Tento príznak je na rtg snímke dôkazom, že patológia je lokalizovaná v pľúcnom parenchýme.

Najčastejšími príčinami vzniku príznaku vzdušného bronchogramu je bronchopneumónia a pľúcny edém, ďalej tlak tekutiny alebo vzduchu v pleurálnej dutine na pľúcny parenchým, prípadne bronchiektázie.

K vzácnejším príčinám patrí bronchioloalveolárny karcinóm, lymfóm, pľúcna fibróza a sarkoidóza.

• HANSELL, David M. Imaging of Diseases of the Chest.  : Mosby (Elsevier), 2010. ISBN 9780723434962. (po anglicky)
• AMINI, Behrang. Air bronchogram; . Radiopaedia.org, 2. máj 2008, . Dostupné online. (po anglicky)