Vzletová a pristávacia dráha 31 letiska Praha-Ruzyně

Nočný pohľad na vzletovú dráhu z kokpitu Airbusu A320.

Letiskový diagram letiska O'Hare International Airport. Zľava do prava, RWY 14/32 sklonené nadol, RWY 4/22 sklonené nahor, RWY 9R/27L, 9L/27R a 10/28 sú horizontálne.

Vzletová a pristávacia dráha^[1] (skratka VPD^[1]; iné názvy: runway^[2][3] – skratka RWY, zriedkavo: ranvej^[4]; staršie: pista ^[5], vzletovo-pristávacia dráha^[6], rozjazdová a pristávacia dráha^[7], štartovacia a pristávacia dráha^[8][9], rozbehová a dobehová dráha^[9]) je plocha, ktorá slúži na vzlet a pristátie lietadiel na letiskách. Plocha môže byť spevnená (betón, asfalt a pod.), prípadne nespevnená (najčastejšie trávnatá).

Vzletová a pristávacia dráha je súčasťou vzletovej a pristávacej plochy (angl. landing and take-off area).^[10]

Pomenovanie dráh

VPD 22

Dráhy sa označujú číselným označením v rozsahu od 01 do 36, ktoré udáva smer dráhy. Toto číslo je všeobecne rovné jednej desatine magnetického azimutu kurzu dráhy v stupňoch. Napríklad dráha s označením „24“ má smer približne 240°, tzn. zhruba juhozápadne, dráha „36“ má smer 360°, tzn. na sever. Nakoľko každú dráhu je možné využiť dvoma smermi, má taktiež dvojité označenie, ktoré sa číselne líši o 018 (= 180°). Dráha „24“ tak v opačnom smere nesie označenie „06“ (úvodná nula sa používa pre prevenciu prepočutia v rádiokomunikácii), dráha ako celok sa tak môže označovať napríklad „06-24“. V prípade vzletu alebo pristátia na dráhe 06, lietadlo bude mať kurz 60°. Vzhľadom na to, že napr. dráhy v Severnej Amerike, ktoré ležia v rámci Kanadského vzdušného priestoru v Kanade sú číslované vzhľadom na relatívny pravý sever, pretože sa prejavuje blízkosť magnetického Severného pólu čo vyvodzuje väčšiu magnetickú deklináciu.

Ak je na letisku viac rovnobežných (alebo takmer rovnobežných) dráh, rozlišujú sa pridaným písmenom L (ľavá, left), R (pravá, right), prípadne C (prostredná, center) k číslu identifikujúcemu smer dráhy. Napríklad, Jedna päť Ľavá (15L), Jedna päť Stredná (15C), Jedna Päť Pravá (15R). V opačnom smer sa identifikujúce písmená dráhy zmenia a to dráha Jedna Päť Ľavá (15L) bude dráha Tri Tri Pravá (33R), dráha Jedna Päť Stredná (15C) bude dráha Tri Tri Stredná (33C), dráha Jedna Päť Pravá (15R) bude dráha Tri Tri Ľavá (33L) (odvodené pridaním 18 k pôvodnému číslu dráhy pri priblížení z opačného smeru dráhy).

Na väčších letiskách s tromi a viacerými paralelnými dráhami (napr.Los Angeles, Detroit Metropolitan Wayne County, Hartsfield-Jackson Atlanta, Denver, Dallas/Fort Worth, Orlando a Phoenix Sky Harbor) niektoré identifikátory dráhy sú posunuté o 10 stupňov, aby sa zabránilo nejasnostiam, ktoré vyplývajú z viac ako troch paralelných VPD. Napríklad na letisku v Los Angelese, tento systém vyplynul k označeniu dráh 6L, 6R, 7L a 7R, hoci všetky štyri dráhy sú presne rovnobežné (približne v kurze 69 stupňoch). Na letisku Dallas-Fort Worth je päť paralelných dráh označené ako 17L, 17C, 17R, 18L a 18R, ktoré majú kurz 175.4 stupňov.

Pre prehľadnosť v rádiovej komunikácii, každé číslo dráhy je vyslovované individuálne: dráha tri šesť, dráha jedna štyri, atď. Úvodná nula, ako napr. "dráha nula šesť" alebo "dráha nula jedna ľavá", je súčasťou označovania všetkých ICAO a niektorých amerických vojenských letísk (ako napr.Edwards Air Force Base). Napriek tomu väčšina amerických civilných letísk úvodnú nulu vynecháva. To zahŕňa aj niektoré vojenské letiská ako je Cairns Army Airfield. Táto anomália môže viesť k nezrovnalostiam pri komunikácií medzi americkými pilotmi a riadiacimi letovej prevádzky v ďalších krajinách. Je veľmi bežné v krajinách ako Kanada, že napr. riadiaci letovej prevádzky dá pilotovi povolenie k dráhe 04 a pilot zopakuje povolenie ako dráha 4.

Označenie dráhy na letisku Madrid-Barajas v Španielsku.

Označenie dráhy sa môže časom meniť kvôli pomalému posunu magnetických pólov po zemskom povrchu a magnetický smer sa zmení. V závislosti na umiestnení letiska a veľkosti posunu, môže byť nevyhnutné po určitom čase zmeniť označenie dráhy. Pretože sú dráhy označené vo smermi zaokrúhlenými k najbližším desiatim stupňom, táto zmena môže ovplyvniť niektoré dráhy viac ako ostatné. Napr. ak magnetický smer dráhy je 233 stupňov, bude dráhové označenie Dráha 23. Ak je magnetický smer zmenený nadol o päť stupňov na kurz 228, dráha bude mať stále označenie 23. Na druhej strane ak pôvodný magnetický smer bol 226 stupňov (Dráha 23) a smer sa zníži o 2 stupne na 224, dráhy by mala byť preoznačená na Dráha 22. Pretože tento posun samotný sa deje veľmi pomaly, preznačovanie dráh nie je bežnou a vítanou záležitosťou, pretože to vyžaduje urobiť sprievodné zmeny v letiskových mapách a popisných dokumentoch. Keď sa označenia dráh menia, obzvlášť na väčších letiskách, zmeny týkajúce sa značenia (premaľovanie veľkého označenia na oboch koncoch dráh a rolovacie značenie) sa zvyknú vykonávať v nočných hodinách kvôli vyhnutiu sa obmedzeniam prevádzky. V roku 2012 napr. bolo zmenené označenie na letisku v Prahe dráhy 13/31 na 12/30 kvôli zmene magnetickej deklinácie.

Pre lietadlá s pevnými krídlami je výhodné vykonávať vzlety a pristátia oproti vetru k zníženiu dráhy rozjazdu, zmenšeniu traťovej rýchlosti potrebnú pre rozlet a k zníženiu rýchlosti na dojazd a výdrž pri pristátí. Väčšie letiská majú zvyčajne niekoľko VPD v rôznych smeroch a tak môže byť použitá tá VPD, ktorá je najviac v súlade s veternými podmienkami. Vzletové a pristávacie dráhy sú preto často postavené v súlade s prevládajúcim vetrom v danej oblasti. Zostavenie veternej ružice je jedným z najdôležitejších krokov pri budovaní dráhového systému letiska.^[11]

Umiestnenie a zoskupovanie VPD

Dve VPD s orientáciou v rovnakom smere sú klasifikované ako dvojité alebo paralelné VPD, čo závisí od ich vzájomnej vzdialenosti. V niektorých krajinách môže byť podľa letových pravidiel použitá iba jedna dráha v rovnakom čase za určitých podmienok (zvyčajne zhoršené podmienky počasia) v prípade malej vzájomnej vzdialenosti paralelných dráh.

Rozmery

Dĺžka vzletovej a pristávacej dráhy

Určenie dĺžky vzletovej a pristávacej dráhy je jedným z najdôležitejších podmienok pri výstavbe letiska vzhľadom na to, že týmto parametrom je nielen stanovený územný plán letiska, ale tiež prevádzkový účel letiska, pretože tým sa ovplyvňuje kapacita a druhy prevádzky obsluhovaného letiska. Tým, že dĺžka je tiež limitujúcim faktorom pre mnoho väčších typov lietadiel, jej predĺženie umožňuje prijatie lietadiel s väčším doletom a tým aj rozšírenie trhových možností. Pre stanovenie potrebnej dĺžky VPD pre kritický typ lietadla na danom letisku sa vychádza z letovej príručky lietadla, alebo z príručky od výrobcu lietadla pre prevádzku na letiskách (Airplane Characteristics for Airport Planning).

Pri návrhu letiskových dráh sa vyžíva tzv. menovitá dĺžka dráhy vzletu letúna. Menovitá dĺžka dráhy vzletu letúna predstavuje minimálnu dĺžku pre konkrétny typ letúnu požadovanú na vzlet pri maximálnej certifikovanej vzletovej hmotnosti, nadmorskej výške, štandardných atmosférických podmienok, bezvetria a nulového sklonu dráhy, ako je uvedené v príslušnej letovej príručke letúnu stanoveného certifikačným úradom, alebo rovnakými údajmi od výrobcu letúnu. Dĺžka dráhy znamená vyrovnanú dĺžku dráhy pre lietadlá prípadne v ostatných prípadoch dráhu na vzlet. Organizácia ICAO definuje rôzne dĺžky dráh vzletu letúna, tak ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke^[12]:

Menovité dĺžky dráh pre určité typy lietadiel podľa dokumentu Aerodrome Desing Manual^[13]

Kódové označenie v tabuľke predstavuje kódový systém, kde pri návrhu letiskových prevádzkových plôch je pre každý kód vymedzený určitý limit. Prvá číslica (1 až 4) tohto označenia vyplýva z menovitej dĺžky dráhy. Druhé písmeno (A až F) stanovuje geometrické charakteristiky letúnu a to rozpätie krídiel a vzdialenosť vonkajších okrajov kolies hlavného podvozku.

V roku 1980 na medzinárodnom letisku Leeds Bradford sa predĺžila dráha, aby ho mohli využívať široko-trupé lietadlá, tým, že vybudovali nadjazd ponad dvojprúdovú cestu A658.

Lietadlá väčšinou potrebujú dlhšiu časť dráhy vo vyšších nadmorských výškach kvôli zníženej hustote vzduchu, čím sa znižuje vztlak a výkon motora. Tým je vyžadovaná vyššia vzletová a pristávacia rýchlosť. Lietadlá tiež vyžadujú dlhšiu dráhu v teplejších a vlhkejších podmienkach. Väčšina komerčných lietadiel má tabuľku stanovenú výrobcom lietadla uvádzajúcej prispôsobenie k daným podmienkam počasia.

Najdlhšiu dráhu na svete s dĺžkou 5 500 m má letisko Čchang-to pang-ta (čín. 昌都邦达 pchin-jin: Chāngdū Bāngdá) v Tibete. Niekedy sa ako najdlhšia uvádza dráha 17/35 letiska Edwards Air Force Base s dĺžkou 12 000 m, tá je ale len nakreslená na dne vyschnutého jazera Rogers. Pre porovnanie, Letisko Bratislava má najdlhšiu dráhu dlhú 3 190 m, ktorá v súčasnosti umožňuje pristátie všetkých bežných typov lietadiel.

Pre prípad nehody sú na veľkých letiskách bezpečnostné zóny za okrajom vzletových a pristávacích dráh, niekde sa používa taktiež špeciálny povrch pomáhajúci v núdzi zastaviť lietadlo (tzv. EMAS, Engineered Materials Arrestor System).

Šírka vzletovej a pristávacej dráhy

Pri návrhu zo šírky vzletovej a pristávacej dráhy sa vychádza najmä z geometrických charakteristík lietadiel, ktoré sú prevádzkované na uvažovanom letisku. Letecký predpis ICAO Annex 14 – Letiská, rozdeľuje lietadlá do 2 hlavných kategórií, ktoré sú pri návrhu dráhy uvažované. Prvou je referenčná dĺžka dráhy a druhou sú samotné geometrické vlastnosti letúnu. Na základe kombinácie týchto 2 faktorov je stanovuje šírka samotnej dráhy.

Letiskový referenčný kód^[14]

Minimálna šírka dráhy sa potom stanoví podľa nasledujúcej tabuľky:

Minimálna šírka VPD^[14]

Pre dráhy s presným priblížením je minimálna šírka dráhy 30 m pri kódových číslach 1 a 2.

Vyhlásené dĺžky dráh

TORA

Použiteľná dĺžka rozjazdu (Takeoff Run Available) je dĺžka VPD, ktorá je vyhlásená za použiteľnú a vhodnú pre rozjazd lietadlo pri vzlete.^[15]

TODA

Použiteľná dĺžka vzletu (Takeoff Distance Available) je použiteľná dĺžka rozjazdu zväčšená o dĺžku predpolia, pokiaľ ho VPD obsahuje.^[16]

ASDA

Použiteľná dĺžka prerušeného vzletu (Accelerate-Stop Distance Available) je použiteľná dĺžka rozjazdu zväčšená o dĺžku dojazdovej plochy SWY (Stopway) za predpokladu, že je SWY k dispozícií a bol schválený príslušným úradom z hľadiska jeho únosnosti.^[17]

LDA

Použiteľná dĺžka na pristátie (Landing Distance Available) je dĺžka dráhy, ktorá je vyhlásená za použiteľnú a vhodnú pre dosadnutie a dojazd lietadla pri pristátí.^[18]

Všetky vyhlásené dĺžky dráhy sú uvedené v Leteckej informačnej príručke AIP každého letiska.

Úseky vzletovej a pristávacej dráhy

• Prah vzletovej a pristávacej dráhy je značenie na dráhe, ktoré určuje začiatok a koniec určeného priestoru pre pristátie a vzlet pri iných ako núdzových podmienkach.^[19]
• Koncové bezpečnostné plochy RESA (Runway safety area) je čistá, vyhladená a označená na konci spevnenej VPD. Je bez akýchkoľvek prekážok, ktoré by bránili letu, alebo pohybu po letiskových plochách.
• Vzletová a pristávacia dráha je plocha od jedného prahu dráhy k druhému, ktorá sa vyznačuje značením, číslovaním, stredovými čiarami, ale nie oblasťami, ktoré neslúžia na vzlet a pristátie (pri prebehnutí lietadla za koniec VPD) na oboch koncoch dráhy.
• Ochranná plocha proti náporu vzduchu za prúdovým motorom, tiež nazývaný dojazd, sú často postavené práve pred začiatkom VPD, kde náporom vzduchu z prúdového motora z veľkých lietadiel počas rozletu by inak mohlo dôjsť k narušeniu plochy na zemi a z toho by mohlo vyplynutie porušenia samotnej vzletovej a pristávacej dráhy. Plochy pri prebehnutí lietadla za koniec VPD sú tiež budované na konci dráh ako priestor v prípade núdzovej situácie k spomaleniu lietadla, ktoré prebehlo dráhu počas pristátia, alebo k spomaleniu lietadla po prerušenom vzlete. Ochranné plochy proti náporu vzduchu za prúdovým motorom nie sú spevnené tak ako hlavná plocha dráhy a sú označené žltými za sebou rovnobežnými šípkami smerujúcimi k VPD. Lietadlá pri rolovaní, vzlete, alebo pristátí, nemôžu vstupovať na tieto plochy, okrem prípadu núdze.

• Posunutý prah vzletovej a pristávacej dráhy môže byť použitý počas rolovania, vzletu a pristátia, ale nie ako bod dotyku. Posunutý prah dráhy sa často zavádza kvôli prekážkam za dráhou, únosnosti dráhy, alebo kvôli hlukovému obmedzeniu, ktoré robí začiatočný úsek dráhy nevhodný pre pristátie. Je označený bielymi šípkami smerujúcimi k pristávacej časti dráhy.

Letiskové vozovky

Povrch dráhy na letisku Congonhas v Sao Paule. Drážky zvyšujú trenie podvozkových kolies a znižujú tak riziko vzniku aquaplaningu.

Výber letiskovej vozovky a tým spätého materiálu pre vybudovanie vzletovej a pristávacej dráhy závisí predovšetkým od typov lietadiel, ktoré budú dráhu užívať, ale taktiež od miestnych pôdnych podmienok. Jednotlivé požiadavky na povrch RWY, ktoré tiež definujú potrebnú únosnosť letiskových vozoviek je špecifikovaná v leteckom Annexe L-14 Letiská. Povrch dráhy tiež musí zodpovedať zabezpečeniu požadovaných brzdných účinkov pri pristátí príp. prerušených vzletoch lietadiel. Základne rozdelenie letiskových vozoviek je nasledovné:

• Nespevnené
  • Trávnaté
• Spevnené
  • Trávnaté
  • Asfaltové
  • Cementobetónové
  • Dlažbové

Voľba dráhy v používaní

Mapa letiska JFK v New Yorku so štyrmi VPD

Ako dráha v používaní sa označuje tá vzletová a pristávacia dráha, na ktorej sa v danej dobe uskutočňujú vzlety a pristátia. Pretože vzlety a pristátia sa zvyčajne vykonávajú proti vetru, smer vetra všeobecne určuje dráhu v používaní.

Výber dráhy v používaní ale záleží na mnohých faktoroch. Na neriadených letiskách si piloti obvykle vyberajú dráhu pre vzlet a pristátie, ktorá najviac je v súlade s veternými podmienkami, ale nie sú povinní použiť špecifickú dráhu pre vzlet a pristátie. Napríklad pilot prilietavajúci z východu si môže vybrať priame priblíženie k dráhe smer východ-západ napriek malému zadnému vetru, alebo väčšieho bočného vetru k urýchleniu príletu, hoci je odporúčané vždy letieť nariadený letiskový okruh čím je zaručená bezpečnejšia separácia od ostatnej prevádzky a lepší prehľad pre pilota.

Na riadených letiskách je zvyčajne dráha v používaní určená vedúcim riadenia letovej prevádzky na letiskovej veži. Ale môžu existovať obmedzenia, ako je politika letiskového manažmentu (primárne používaná dráha v používaní v prípade bezvetria, alebo napr. požiadavky na znižovanie hlukového zaťaženia), ktoré určujú aktívnu dráhu, ktorá nemusí byť vždy v súlade s poveternostnými podmienkami.

Na väčších letiskách s viacerými vzletovými a pristávacími dráhami môže byť niekoľko dráh v používaní. Napr. v prípade letiska Chicago O'Hare je používaná dráha na pristátie 27L a 32L, na odlety sa používa 28 a 32R, čím sa vytvorí rad štyroch aktívnych dráh v používaní. Keď sú pristávacie zvolené dráhy 14R a 09R a občas tretia príletová dráha 14L, tým sa zvýši počet aktívnych dráh na päť.

Na väčšine letísk je systém dráh v používaní založený na poveternostných podmienkach (dohľadnosť a vertikálna dohľadnosť), rovnako ako vietor a podmienky a stav dráhy (rozlišuje sa či je dráha suchá, mokrá, alebo pokrytá snehom), efektívnosť (na letisku v O'Hare môže pristávať viac lietadiel na dráhu 14R/32L ako na dráhu 9R/27L), prevádzkové požiadavky (v prípade odletovej špičky je konfigurácia dráhového systému je optimalizovaná vo vzťahu odlety vs.prílety), denná doba (na letisku O'Hare je povinné používať dráhy 9R/27L zhruba od polnoci do šiestej hodiny rannej kvôli hlukovému obmedzeniu).

Letisko Londýn-Heathrow vo Veľkej Británií má 2 paralelné dráhy označené 09L/27R a 09R/27L. Najčastejšie sú použité v segregovanom alternatívnom spôsobe, čo znamená, že jedna dráha je použitá iba pre prílety a ďalšia je používaná iba na odlety hoci počas prevádzkovej špičky je použitý 'zmiešaný spôsob', keď sú použité obe dráhy pre vzlet a pristátie. Segregovaný spôsob stanovuje, že jedna dráha použitá prilietavajúcimi lietadlami je od 06:00 do 15:00 a následne sa prílety zmenia na druhú dráhu od 15:00 až do posledného odletu, po ktorom nastáva zmena na nočnú schému prevádzky čo umožňuje využívanie severnej alebo južnej dráhy pre prevádzku smerujúcej na západ, alebo na východ na štvortýždňovom cykluse. Dráhy používané pre pristátie lietadiel pred a po 15:00 sa tiež menia na týždennej báze.

Bezpečnosť prevádzky na dráhe

Existujú 4 typy incidentov ovplyvňujúcich bezpečnosť prevádzky na vzletovej a pristávacej dráhe:

1. Nesprávne odbočenie z RWY (Runway excursion) – incident jedného lietadla, ktoré opustí dráhu cez nesprávnu rolovaciu dráhu.
2. Vybehnutie lietadla cez okraj alebo koniec RWY (Runway overrun) – incident pri ktorom lietadlo nie je schopné zastaviť pred koncom dráhy.
3. Narušenie dráhy (Runway incursion) –  incident zapríčinený prítomnosťou prevádzkového vozidla, osoby, alebo ďalšieho lietadla na dráhe, ktorí prídu do prevádzkového konfliktu s iným lietadlom.
4. Zámena pridelenej RWY (Runway confusion) – lietadlo využije pre vzlet, alebo pristátie nesprávnu dráhu.

Vybavenie, osvetlenie a značenie

Pretože vzlet a pristátie sú najrizikovejšími časťami letu, má vybavenie vzletových a pristávacích dráh zásadnú dôležitosť pre bezpečnosť. Dráhy sú vybavené svetelným zariadením a rádionavigačnými pomôckami, ktoré umožňujú lietanie v noci a za zhoršenej viditeľnosti. Rozsah vybavenia dráhy závisí od veľkosti letiska.

Referencie

1. ↑ ^{a b} NEDELKA, Milan, a kol. Slovenský letecký slovník terminologický a výkladový. Bratislava : Magnet-Press Slovakia, 1998. 494 s. ISBN 80-968073-0-7. S. 275.
2. ↑ runway. In: Slovník cudzích slov (akademický)
3. ↑ web.tuke.sk, . Dostupné online.
4. ↑ Jazyková poradňa : Je možný dvojaký zápis cudzieho slova runway, teda runway aj ranvej? A podľa akého vzoru sa skloňuje? . Bratislava: Petit Press, . Dostupné online.
5. ↑ pista. In: Veľký slovník cudzích slov, SAMO, 2000, S. 942
6. ↑ Nemecko-slovenský technický slovník. 1. diel A-L. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1993. 565 s. ISBN 80-05-01193-8. S. 863.
7. ↑ Chcú tretí runway. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2004-12-02. Dostupné online . ISSN 1336-2674.
8. ↑ ŘEZNÍČEK, Bohumil; KOUSAL, Milan. Životné prostredie a doprava.  : Alfa, 1986. 172 s. S. 28.
9. ↑ ^{a b} GONDA, J. et al. Letecký terminologický slovník, Bratislava: Veda, 1953, S. 85, 87 (Poznámka: Uvedené ako dva samostatné termíny – jeden pre vzlet a jeden pre pristávanie)
10. ↑ https://www.easa.europa.eu/sites/default/files/dfu/EASA-2007-0011-00-00-ENSK.pdf
11. ↑ Dostupné na 2012-02-24.
12. ↑ Skratky, Transport Canada
13. ↑ Antonin Kazda. Airport design and Operation.  : Galileo, 2007. Dostupné online. ISBN 9780080451046.
14. ↑ ^{a b} ICAO. ICAO Annex 14, Letiská.  : .
15. ↑ Skybrary.aero, TORA
16. ↑ Skybrary.aero, TODA
17. ↑ Skybrary.aero, ASDA
18. ↑ Skybrary.aero, LDA
19. ↑ http://128.173.204.63/courses/cee4674/cee4674_pub/markings_airports_rev.pdf

Portál letectvo