Walter Funk
nemecký ekonóm, žurnalista
Walter Funk
Minister hospodárstva
V úrade 5. február 1938 – 2. máj 1945
Prezidenti	Adolf Hitler Karl Dönitz
Prezident Ríšskej Banky
V úrade 19. január 1939 – 8. máj 1945
Prezidenti	Adolf Hitler Karl Dönitz
Biografické údaje
Narodenie	18.08.189018. august 1890 Trakehnen
Úmrtie	31. máj 1960 (69 rokov) Düsseldorf
Politická strana	NSDAP
Profesia	ekonóm a žurnalista
Štátna príslušnosť	Nemecko
Národnosť	nemecká
Rodina
Manželka	Luise Schmidt-Siebenová
Odkazy
	Walter Funk (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Walter Emanuel Funk (* 18. august 1890, Trakehnen, Nemecko, (dnešné Rusko) – † 31. máj 1960, Düsseldorf, Nemecko) bol nemecký ekonóm, novinár a minister hospodárstva Tretej ríše.^[1] Bol taktiež prezidentom Ríšskej Banky (Reichsbank) v rokoch 1939 – 1945. Je považovaný za otca nacistického ekonomického zázraku. Po Norimberských procesoch bol Medzinárodným vojnovým tribunálom odsúdený na doživotný trest za vojnové zločiny, ktoré vykonal s predstaviteľmi nacistického Nemecka. V roku 1957 bol prepustený.

Život

Mladosť a štúdium

Narodil sa 18. augusta 1890 v Trakehnene (dnešná Sosnovka) vo Východnom Prusku.^[2] Vyrastal v rodine majetného obchodníka. Jeho matka Sofia a otec Walter boli vo výchove prísni.^[3] Walter Funk bol študijne nadaný mladík s výborným logickým uvažovaním a výnimočnými zručnosťami v matematike.^[3] V roku 1908 študoval na univerzitách v Lipsku a Berlíne viacero odborov, medzi nimi napr. hospodárstvo, právo, literatúru a hudbu. Štúdium ukončil v roku 1912.^[4]

Prvá svetová vojna

Walter Funk v redakcii

Počas prvej svetovej vojny sa Funk rozhodol dobrovoľne pridať k pechote. Bojoval avšak krátko, čoskoro bol vážne zranený a v roku 1916 z armády odišiel. K zraneniu prispeli jeho vrodené vady.^[4]

Život pred nacizmom

Po skončení štúdií započal svoju žurnalistickú činnosť. Pôsobil v Berliner-Nazional Zeitung a v Leipziger Neusten Nachrichen.^[4] Po príchode z armády pracoval ako redaktor Berlínskych burzových novín (Berliner Bőrsen-Zeitung.^[4] Do roku 1922 sa vypracoval na šéfredaktora. Začal prednášať na medzinárodných fórach, prispieval do časopisov.^[4] Na pozícii šéfredaktora Berlínskych burzových novín zotrval do roku 1930.^[4] Vydal spis Rýnsko-vestfálska priemyslová oblasť (Das Rhein-Westfälische Industrierevier), v ktorom opisuje a analyzuje veľmi dôkladným spôsobom priemyslové koncerny (Krupp, Henschel) a vplyv bánk na rozvoj Porýnia.^[4] V roku 1923 vydal počas menovej reformy brožúru Banka zlatých mariek nemeckého hospodárstva. Po tejto publikácií bol pozvaný do Ríšskeho spolku nemeckého priemyslu.^[4] V tejto dobe sa spoznal s vtedajším prezidentom Ríšskej Banky, Hjalmarom Schachtom počas toho ako mu prednášal svoje tézy. Odmietal Dawesov plán (plán vojnových reparácií). Po roku 1928 prestal dôverovať západným mocnostiam a odvraciaval sa od demokracie.^[4]

Raná kariéra v NSDAP

V roku 1931 sa stretol s Adolfom Hitlerom, ktorý naň zapôsobil silným dojmom. Pridal sa k NSDAP. Pre vtedajších priaznivcov nacizmu začal publikovať v kooperácií s NSDAP a Ottom Wagnerom Hospodárskopolitické tlačové služby. Táto tlač bola určená predovšetkým obchodníkom. Hospodárskopolitické tlačové služby boli zároveň projektom, ktorý NSDAP naakumuloval množstvo financií.^[5] Tento projekt bol financovaný koncernami a strane zabezpečil veľký kapitál v hodnote niekoľkých miliónov mariek. Stal sa Hitlerovým poradcom v oblasti ekonomiky.^[6]

Vylepšovanie hospodárstva v Tretej ríši

Walter Funk (vpravo) s Franzom Haylerom

Po prevzatí moci nacistami v roku 1933 mu nacistická priazeň zabezpečila vysoké štátnické miesta. Bol dosadený na Goebbelsove Ministerstvo Propagandy, kde bol sekretárom a stal sa tlačovým tajomníkom Adolfa Hitlera.^[7] Kvôli jeho málo priebojnej povahe začali práce na jeho postoch stagnovať. Nadobúdal sklony k alkoholizmu a upadal do pozadia. Čoskoro nastal rast nemeckého hospodárstva, za ktorý zodpovedal predovšetkým Hjalmar Schacht. Funk spolu so svojími problémami upadol takmer do zabudnutia. Štát začal masívne investovať do zbrojného priemyslu. V roku 1934 s nacistami vydal cez 2,6 miliárd ríšskych mariek pre potreby zbrojenia, pričom do civilného sektoru smerovala približne miliarda.^[8] NSDAP urýchlene konfiškovala podniky, väčšina vlastníkov avšak podnik mala aj naďalej, pričom podliehali prísnym kontrolám. Ekonomické elity Tretej ríše konštatovali, že pompézne zbrojenie môže krajinu doviesť do veľkej recesie, preto navzájom vyhotovili program Exportnej vyrovnávacej pokladne, ďalej vyhotovil Hjalmar Schacht zmenkový systém Me-Fo (Metallurgische Forschungsgesellschaft), čo v preklade znamená Metalurgická výskumná spoločnosť).^[4] Hjalmar Schacht vedel, že takéto zmenky len odkladajú vysokú infláciu.^[4]

Hitlerov štvorročný plán a odchod Schachta

9. septembra 1936 Hitler vyhlásil svoje idei o tom, že je potrebné urýchlene mobilizovať a zbrojiť tak, aby bol Wehrmacht pripravený do ostrej vojny. Schact konštatoval, že sa na tejto tragédii podieľať nebude a preto odišiel. 5. februára 1938 sa Funk stal ministrom hospodárstva, zároveň 19. januára 1939 odbržal Walter Funk od Herrmanna Göringa miesto prezidenta Ríšskej Banky. V jeho postaveniach mu bol avšak plne podriadený.^[9]

Druhá svetová vojna

Walter Funk počas Norimberských procesov

Walter Funk (prvý zľava v druhej rade) pred väznicou

V roku 1939 opakovane zasielal Hitlerovi dopisy, v ktorých vyjadroval neskutočný obdiv a vieru v jeho osobnosť, ospevoval dobytie Poľska. V druhej polovici roku 1939 usiloval o ladenie hospodárskeho rastu a zadlženia.^[9] Zanedlho bola väčšina Funkových návrhov bez akútnejších váhaní akceptovaná. Jednalo sa napríklad o tarifikáciu miezd a kontrolu cien.^[9] Počas vojny prijal zákony o konfiškácii majetku väzňov v koncentračných táboroch v prospech štátu, pre nemecké vojnové úsilie odporúčal to, aby do fabrík nastupovali ľudia z okupovaných oblastí (Juhoslávia, Československo).^[9]Tieto kroky mali udržať vojnovú továrenskú mašinériu. Tempo výroby v nemeckých zbrojovkách bolo neočakávane veľké, aj tak sa avšak zakrátko zvyšovali dane, týmito krokmi štát získal cez 190 miliárd mariek. Kvantitatívnym uvoľňovaním, ktoré spôsobilo hyperinfláciu, získalo Nemecko avšak ďalších 850 miliárd mariek.^[9] Pred operáciou Barbarossa plánoval ako využije Tretia Ríša ruské stepi a pripravoval tlačenie tzv. okupačných rubľov. Vyhlásenie totálnej vojny avšak definitívne zničilo nemeckú ekonomiku. V roku 1944 odišiel Funk do pozadia nemeckej politickej sféry. Dôvodmi boli jeho pasivita a nečinnosť. V júni 1945 ho v Porýni zatkli spojenci.^[10]

Norimberský proces a smrť

Počas Norimberských procesov sa opakovane odvolával na fakt, že len poslušne počúval Hitlera a Alberta Speera.^[11] Usvedčili ho avšak mechy plné zlatých prsteňov a iných predmetov v jeho trezoroch. 1. októbra 1946 bol odsúdený za zločiny proti mieru a ľudskosti na doživotný trest vo väznici Spandau.^[12] 16. mája 1957 bol prepustený zo Spandau. Dôvodom bolo jeho chabé zdravie.^[13] V roku 1958 obdržal pokutu 10 900 mariek za perzekúciu židov. Zomrel 31. mája 1960 v Düsseldorfe.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walter Funk

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• 1 – History learning site