Xenarthra

	Slabozubce
	; Zľava hore: jedinec z rodu Megatherium, mravčiar veľký, leňoch dvojprstý a pásavec deväťpásy
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Infratrieda (infraclassis)	placentovce (Eutheria)
Nadrad (superordo)	slabozubce (Xenarthra)
Vedecký názov
	Xenarthra; Cope, 1889
Synonymá
	chudozubé
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Slabozubce (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Xenarthra, Edentata) je veľký taxón (najčastejšie hodnotený ako nadrad) cicavcov. Zo žijúcich živočíchov sem zaraďujeme mravčiare, pásavce a leňochy. Staršie boli slabozubce definované širšie - pozri nižšie.

Slovenské názvy

Slovenské názvy tohto taxónu sú: slabozubce^[1], slabozubcotvaré^[2], chudozubé^[3], chudozubce^[4]^[5], málozubce^[2]^[6]. Zastarané slovenské názvy sú: chudozubí^[7], bezzubce^[8], bezzubci^[9], bezzubí^[10].

Systematika

slabozubce (Xenarthra) ^[11]:

rad Cingulata
rad Pilosa

V starších textoch taxón Edentata (ale nie Xenarthra), ktorý sa po slovensky vtedy spravidla nazýval chudozubce či bezzubce, zahŕňal aj dnešné samostatné taxóny šupinovce (Pholidota) a ešte staršie aj hrabáče (Tubulidentata) a kloakovce (Monotremata) ^[12]^[13]^[14]^[15]^[10]; tento článok sa uvedenými taxónmi nezaoberá - o nich pozri samostatné články.

Výskyt

Vyskytujú sa od juhu USA až po Južnú Ameriku.^[16]

Charakteristika

Slabozubce sú výzorovo veľmi rozdielne, ale spája ich malý mozog, redukovaný chrup a hlavne nezvyčajné spoje na chrbtici.^[16]

Medzi hlavný znak slabozubcov patria zvláštne kĺby medzi stavcami v spodnej časti chrbtice - xenartrálne spoje. Tieto spoje zabezpečujú osobitú oporu. Mravčiare sa vyznačujú dlhým trubicovitým rypákom, pásavce zase svojim ochranným pancierovitým pokryvom z tvrdej kože na hlave, chrbte, končatinách a bokoch. Medzi telesné znaky leňochov patrí dlhá hrubá srsť a okrúhla krátka hlava.^[16]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slabozubce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Slabozubce

Zdroje

↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 49.
↑ ^a ^b cicavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 535.
↑ cicavce. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 112.
↑ Príloha č . Bratislava: Národná rada SR, . Dostupné online.
↑ ERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy, 1891, S. 11
↑ Systém živej prírody 2008
↑ chudozubí. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 169.
↑ KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre narodnie školy - Živočíchopis. 1872, S. 18
↑ RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 42
↑ ^a ^b MATZENAUER, O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S 19, 20.
↑ Pozri Systém cicavcov
↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. : . 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 575.
↑ TELLERIA, Jenny; TIBAYRENC, Michel. American Trypanosomiasis Chagas Disease (One Hundred Years of Research). : Elsevier, 2017. 844 s. ISBN 978-0-12-801069-3. S. 247-248.
↑ Edentata. In: Masarykův slovník naučný 2, 1926, S. 495
↑ Edentata. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 5. Altenburg 1858, S. 474.
↑ ^a ^b ^c BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 49.

[Bel-2] vce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 535.

[3] vce. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 112.

[4] Príloha č . Bratislava: Národná rada SR, . Dostupné online.

[5] ERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy, 1891, S. 11

[6] Systém živej prírody 2008

[7] udozubí. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 169.

[8] KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre narodnie školy - Živočíchopis. 1872, S. 18

[9] RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 42

[Matzenauer-10] MATZENAUER, O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S 19, 20.

[11] Pozri Systém cicavcov

[12] GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. : . 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 575.

[13] TELLERIA, Jenny; TIBAYRENC, Michel. American Trypanosomiasis Chagas Disease (One Hundred Years of Research). : Elsevier, 2017. 844 s. ISBN 978-0-12-801069-3. S. 247-248.

[14] Edentata. In: Masarykův slovník naučný 2, 1926, S. 495

[15] Edentata. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 5. Altenburg 1858, S. 474.

[Z-16] BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

z d u Cicavce
kloakovce	vtákopyskovité ježurovité
vačkovce	Ameridelphia vačice vačíky Australidelphia kolokolo vakokrty kunovce bandikuty kengury)
placentovce	Afrotheria hrabáče Afrosoricida tenkonožce damany sirény chobotnáče slabozubce Cingulata Pilosa Euarchontoglires hlodavce dvojitozubce tany letuchy primáty Laurasiatheria netopiere hmyzožravce šupinavce mäsožravce kopytníky nepárnokopytníky párnokopytníky veľryby