Závadka nad Hronom
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Nadmorská výška	627 m n. m.
Súradnice	48°51′00″S 19°55′00″V / 48,850000°S 19,916667°V / 48.850000; 19.916667
Rozloha	41,18 km² (4 118 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 139 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	51,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1611
Starosta	Vladimír Šiška[3] (SMER-SD)
PSČ	976 67
ŠÚJ	509124
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Osloboditeľov 27
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Závadka nad Hronom
Webová stránka: zavadkanadhronom.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Závadka nad Hronom je obec na strednom Slovensku v okrese Brezno.

Dejiny

• Prvá písomná zmienka v roku 1611 (vtedy známa pod Maďarským menom Veľký Potok /Nagypatak)
• Ďalšie mená: Zavodka, Zavadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Ágostonlak (1906)

Vznik obce

Závadka nad Hronom vznikla v bývalej gemerskej časti Horehronia. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1611. Gemerským Horehroním sa nazývala oblasť Horehronia, ležiaceho pod Kráľovou holou, rozkladajúca sa na hornom toku Hrona od obce Bacúch smerom na východ až po obec Telgárt. Toto územie patrilo od 13. storočia ku Gemerskej župe a jeho dejiny sú spojené s hradom Muráň a s muránskym panstvom. Pôvodne bolo súčasťou kráľovskej obory, tzv. Zvolenského lesa, pod správou Muránskeho hradu. Horehronie bolo osídľované už v 14. a 15. storočí, ale z tohto obdobia je nedostatok písomných prameňov. Pre osídľovanie územia gemerského Horehronia malo väčší význam osídľovanie na valaskom práve, ktorého prvá etapa prebiehala od druhej polovice 15. storočia (sem patria aj historické povesti kráľa Mateja o jeho stretnutiach s valachmi). V tomto období počas valaského osídľovania bola v 16. storočí na území muránskeho panstva založená obec Závadka. Obec vznikla na mieste zaniknutej osady Veľký Potok. Prvý názov obce bol maďarský „Nagypatak" (1611), odvodený od potoka pretekajúceho priečne údolím z hôr Nízkych Tatier, ktorý sa i teraz volá Veľký potok, vlievajúci sa do Hrona. Prvá podoba dnešného názvu obce Závadka nad Hronom je známa z roku 1617 a neskôr sa vyskytuje v rôznych zápisoch: Zavodka, Závadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Závadka nad Hronom (1927). Vznik názvu Závadka má dve verzie. Istý občan Závada sa odsťahoval z Polomky na odľahlé miesto a podľa neho je obec Závadka. Iná verzia je, že pri stavbe cesty zavadzal veľký kameň, podľa toho Zavadzka - Závadka. V roku 1906 mala obec maďarský názov Agostonlak.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. Kostol prešiel stavebnou úpravou v roku 1932. Veža kostola je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Interiér kostola má pôvodné barokové zariadenie. Oltár je stĺpová architektúra s centrálnym obrazom sv. Jána Nepomuckého, dielo Andreja Zallingera z roku 1786. Po stranách sa nachádzajú sochy anjelov s atribútmi svätca. Okrem hlavného oltára sa tu nachádzajú dva bočné oltáre, Immaculaty a sv. Jozefa z rovnakého obdobia. Podobne aj kazateľnica je pôvodná, neskorobaroková.^[4]

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Závadka nad Hronom