Chrám svätého Demetera, 1194 – 1197, Vladimír, Rusko

Zakomara^[1] (rus. Закомара – zakomara) je architektonický prvok ruskej architektúry. Ide o charakteristické oblúkovité alebo klinovité zakončenie vonkajšieho čela valenej klenby na priečelí chrámu medzi dvoma lizénami. Obvykle je doplnená o sochársku výzdobu. Počet zakomár zodpovedal členeniu fasády krížového centrálneho pôdorysu chrámu. Výraznejšie sa používala v ruskej architektúre hlavne od 12. storočia do 17. storočia na území dnešného Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Veľmi častá je kombinácia zakomar a kokošníkov.^[2][3][4][5]

Opis

Zakomara vychádza čiastočne z byzantskej architektúry a neskôr čerpá inšpiráciu z architektonických bulharských či srbských škôl počas palaiologovského obdobia. Avšak byzantská, bulharská či srbská architektúra nepozná termín zakomara. Pôvodne išlo o oblúkovité alebo klinovité zakončenie vonkajšieho čela valenej klenby na priečelí chrámu. Vzhľad zakomary je spojený s túžbou odhaliť vnútornú štruktúru chrámu. Prvýkrát sa objavuje na Chráme svätej Sofie v Novgorode, ktorý bol vystavaný medzi rokmi 1045 – 1050. Ďalej sa zakomara objavuje od druhej polovici 12. storočia na chrámoch v Kyjevskej Rusi, Vladimírsko-suzdaľskom kniežatstve alebo Černigovskom kniežatstve, ako napríklad Kláštor svätého Michala so zlatou kupolou, brána Najsvätejšej trojice v komplexe Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve a Borisoglebský sobor v Černigove. Vo Vladimírsko-suzdaľskom kniežatstve sa objavujú chrámy s kompozitne klenutou zakomarou a románskymi dekoratívnymi prvkami. Naopak v Černigovskom kniežatstve sa rozvíja medziregionálna klenutá konzola chrámu rovnako ako Černigovský variant zakomary, kým Novgorodský a Vladimírsko-suzdaľský variant bol skôr lokálny. Podobné chrámy ako boli v Černigove sa stavali v Kyjeve, Kanive, Vladymyr-Volynskoje, Smolensku a Perejaslave. Ďalšie príklady chrámov z 13. storočia sa nachádzajú v Novgorode, Pskove a Staraja Ladoge.^[6][7][8]

Zo zakomary neskôr vychádza kokošník, polkruhový oblúk so stupňovitými bohato profilovanými, nad sebou radenými, ustupujúcimi, poprípade sa zmenšujúcimi štítmi. Často sa používa ich kombinácia, ktorá spolu tvorí jednotný architektonický celok smerom k tamburu vežičky s nasadenou cibuľovitou prilbicou, Takéto použite sa objavuje v 15. storočí na území Moskovského veľkokniežatstva. V moskovskej architektúre zo 16. storočia sa zakomara objavuje, ako samostatný polkruhový výrez nad stenou spojenou s pilastrami a rímsami, niekedy s bohatým renesančným profilovaním, ako napríklad Archanjelský chrám v Moskve. Niekedy je zakomara len čisto plochým dekoratívnym prvkom.^[9][10] V tradičnej drevenej ruskej architektúre zo zakomary vychádza štruktúra tzv. bočkovej strechy (bočka). Táto strecha v tvare valenej klenby bola formovaná z dreva. Z pôvodného polkruhového tvaru sa stala tzv. bočka. Steny boli vtlačené dovnútra a strecha sa sformovala na tvar polvalca so zvýšenou alebo špicatou hornou časťou, ktorá čoraz viac pripomínala tvar kokošníka.^[11][12]

Do 17. storočia bola strecha v ruskej architektúre nesená priamo na klenbách a nie na samostatnej strešnej konštrukcii. V prípade zakrivenej strešnej krytiny je odtok vody a snehu zo strechy oveľa ťažší, preto boli od 17. storočia postavené strechy stanového a pyramidálneho typu, takže zakomara zostala skrytá, napríklad Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky alebo Chrám dvanástich apoštolov v Moskve. Ruskú architektúru na konci 17. storočia začal ovplyvňovať poľský a ukrajinský barok, kvôli čomu sa vytráca pôvodná funkcia zakomary. V 18. a 19. storočí boli tieto strechy nahradené štvorstupňovými a rôzne tvarovanými strechami. V druhej polovici 19. storočia bola zakomara opäť využívaná ako dekoratívny prvok v architektúre historizmu. Na konci 20. storočia došlo k znovu oživeniu použitia. Bolo to kvôli praktickému vzhľadu a funkcii strechy, ktorá lepšie odolávala náporu dažďu alebo snehu, ako sú napríklad Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky vo Vladimíre a Uspenský chrám v Jaroslavľi.^[13][14][15]

Galéria

• 

  Chráme svätej Sofie, 11. storočie, Novgorod, Rusko

• 

  Chrám Pokrov na Nerli (Chrám Panny Márie Pomocnej na Nerli), 12. storočie, Rusko

• 

  Brána Najsvätejšej trojice v komplexe Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve, 12. storočie, dnešný stav po zásadnej prestavbe v období ukrajinského baroka, Ukrajina

• 

  Kláštor svätého Michala so zlatou kupolou, 12. storočie, dnešný stav po zásadnej prestavbe v období ukrajinského baroka, Kyjev, Ukrajina

• 

  Borisoglebský sobor, 12. storočie, Černigov, Ukrajina

• 

  Kláštor Zosnutia presvätej Bohorodičky, 12. storočie, Staraja Ladoga, Rusko

• 

  Archanjelský chrám, 14. storočie (v rokoch 1505 – 1508 bol od základu prebudovaný), Moskva, Rusko

• 

  Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky alebo Uspenský chrám, 1475 – 1479, Moskva, Rusko

• 

  Novodievčí monastier, 16. storočie, neďaleko Moskvy, Rusko

• 

  Chrám dvanástich apoštolov, 17. storočie, Moskva, Rusko

• 

  Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky, postavený v 12. storočí a v 19. storočí (značne prestavaný), Vladimír, Rusko

• 

  Uspenský chrám, postavený v 13. storočí (zničený v roku 1937, znovu postavený medzi rokmi 2004 – 2010), Jaroslavľ, Rusko

Referencie

Literatúra

• ЗАКОМАРА. In: Українська радянська енциклопедія. Ed. М. П. Бажан. 2. vyd. Vol. 4. Електрод – Кантаридин. Київ : Головна редакція Української радянської енциклопедії, 1979. S. 176.
• Zakomara. In: The Dictionary of Art. Ed. Jane Turner. Vol. 33. Wax to Zyvele; Appendices. New York : Grove's Dictionaries, 1996. (The Grove Dictionary of Art.) ISBN 1884446000. S. 600.
• TRAIMOND, Véra. A propos l'apport byzantin à la genèse de l'art russe. Byzantinoslavica (Praha: Euroslavica), 1999, roč. 60, čís. 1, s. 192. Dostupné online . ISSN 0007-7712. (po francúzsky)

Pozri aj

• kokošník (architektúra)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zakomara

Externé odkazy

• Zakomara(po rusky)