Zakon sudnyj ľudem (prepisované aj Zakon sudnyj ľjudem, Zákon sudnyj ľjudem alebo nepresne Zakon sudnyj ljudem, Zákon sudnyj ljudem; po slovensky Súdny zákon(ník) pre svetských ľudí, Súdny zákon pre laikov, Zákon súdny pre svetských ľudí^[1] ) je najstarší (zachovaný) slovanský právny spis. Je to starosloviensky občiansky a trestný zákonník v 32 článkoch, ktorý vznikol v druhej polovici 9. storočia, a to (podľa použitého jazyka) na Veľkej Morave.^{[pozn 1]} Autorom je Konštantín-Cyril, možno spolu s Metodom.

Staršie sa usudzovalo, že vznikol v Macedónii alebo Bulharsku alebo že ide dokonca o staroruský text. Väčšina textu zákonníka je preklad 17. kapitoly^{[pozn 2][4]} Eklogy z 8. stor. prispôsobený slovanskému a západorímskemu prostrediu (prípadne čiastočne priamo preklad rímskokatolíckeho práva^[5]). Tri kapitoly o zákaze pohanských obetí, prísahách a svedkoch pochádzajú z Mojžišovho zákona.^[6]:493-495 Rovnako grécky originál neobsahuje: ustanovenie o počte svedkov, časť o rozdiele medzi svetským a božím právom a tresty pre podpaľačov.^[7] Text je zmenený oproti originálu v dvoch smeroch^[2]:

1. bolo pridané ustanovenie o trestoch za pohanské praktiky; podľa Justiniánovho kódexu
2. nahradenie telesných trestov (mrzačenie) miernejšími - napr. pokánie

Zakon sudnyj ľudem sa na Veľkej Morave používal popri domácom obyčajovom práve. Nikdy sa však neplnil úlohu oficiálnej normy Veľkej Moravy.^[6]:275-276 Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy bol zákon prenesený do Bulharska.

Text bol nájdený vo viacerých rukopisoch^[8] z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko).

Ustanovenia Zakon sudnyj ľudem „poskytujú zaujímavý obraz o stupni sociálneho vývoja a rozverstvení veľkomoravskej spoločnosti (pokiaľ v ňom však nie sú vnesené aj niektoré prvky z omnoho vyspelejšieho sociálneho prostredia Byzancie) na prelome druhej a tretej tretiny 9. storočia.“^[6]:493-495

1. ↑ Avenarius: „Skutočnosť, že takýto zákonník pod názvom Zakon sudnyj ljudem bol na Morave naozaj preložený, je treba považovať za dnešného stavu bádania, napriek určitým spochyňujúcim predpokladom, za preukázaný“.^[2]
2. ↑ Päť článkov (z celkového počtu 32) pochádza z iných kapitol Eklogy ako je sedemnásta. Sú to^[3]:
   • 3. stať: rozdelenie vojnovej koristi; pochádza z 18. kapitoly
   • 18. stať: o svedectve rodičov a detí; pochádza z 14. kapitoly
   • 19. stať: o vykúpení vojnového zajatca; pochádza z 8. kapitoly
   • 20. stať: o svedkoch z počutia; pochádza z 14. kapitoly
   • časť 30. state: o manželoch; pochádza z 2. kapitoly

• Podrobnejšie informácie + Text zákona
• MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra: svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977.
• STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978.
• ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.

• ZAKON SUDNYJ ĽUDEM. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 19. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2008. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-034-9. S. 568 – 569.
• 105. CYRILOMETODOVSKÝ ZÁKONNÍK PRE ĽUD. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 179 – 183.

• nomokánon