A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zlobivá | |
vrch | |
Celkom vľavo Zlobivá a oblasť Železnej brány.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Poprad |
Nadmorská výška | 2 425,7 m n. m. |
Súradnice | 49°10′13″S 20°06′28″V / 49,1703°S 20,1079°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | Karol Jordán Marthe Lavallé |
- dátum | 1899 |
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Zlobivá | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zlobivá[1] (2 425,7 m n. m.[2]; poľ. Żłobisty Szczyt, nem. Martaspitze, maď. Mártacsúcs) je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Zlomiskovej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
Pochádza z poľského a goralského pojmu „žloby,“ teda žľaby. Bol to ľudový názov, ktorý vyjadroval podobu masívu rozbrázdenú žľabmi. Jazykovedci namietali, že Zlobivá je čechizmus, snažili sa meno štítu zmeniť a poslovenčiť na „Hnevlivá“. Po vysvetlení pracovníkmi Múzea TANAPu, už nenamietali a Zlobivá zostala Zlobivou.[4]
Poloha
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obce Tatranská Javorina a mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso, Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[6][2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]
Opis
Zlobivá sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánkom (2 462 m n. m.) a Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.). Hlavný z troch vrcholov (2 426 m n. m.) je severozápadný, prostredný (Zlobivá, prostredný vrchol) sa nazýva Wachterova veža (poľ. Żłobista Turnia) (Eugen Wechter (1887 – 1907) s priateľmi naň vystúpil 5. augusta 1907 ako prvý. O tri dni neskôr zahynul na Žabom koni) a najnižší juhovýchodný (Zlobivá, JV vrchol) (asi 2 420 m n. m.) je niekedy v slovenčine pomenovaný ako Zlobná kopa (poľ. Żłobista Kopa). Od Rumanovho štítu k nemu vedie dlhý hrebeň, začínajúci vo Vyšnej zlobnej štrbine, od Západného železného štítu ho delí Nižná zlobná štrbina.[4][7] Do Kačacej doliny spadá 400 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra.[4][7]
Severným smerom sa nachádza Rumanov štít (2 428 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.), východným Hrubá veža (2 086 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Batizovský štít (2 448 m n. m.), južným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a západným Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[2] Severovýchodne sa nachádza Kačacia dolina, ktorou voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhozápadne leží Zlomisková dolina, ktorú odvodňuje Ľadový potok do Batizovského potoka v povodí rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež veľká časť Nízkych Tatier a vrchy v priľahlej časti Poľska.[8]
Prístup
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom.
Niekoľko zaujímavých výstupov
- 1899 Prvý výstup na hlavný vrchol Karol Jordán a francúzska alpinistka Marthe Lavallé v závere úzkym exponovaným hrebienkom z Rumanovej dolinky ľavým žľabom a juhozápadným rebrom.[7]
- 1905 Juhovýchodným hrebeňom z Nižnej zlobnej štrbiny vystúpili na hlavný vrchol Poliaci Janusz Chmielowski a Adam Kroebl s horskými vodcami Klimkom Bachledom, Jakubom Bachledom a Marusarzom Jarząbkom. V skupine bol Karol Jordán.[7]
- 1906 Severozápadným hrebeňom z Vyšnej zlobnej štrbiny vystúpili Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka[7]
- 1907 Prvovýstup stredným žľabom z Rumanovej dolinky K. L. Horn, J. Serényi a Eugen Wachter, II.[7]
- 1909 Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka urobili prvý zimný výstup.[7]
- 1911 Prvovýstup severovýchodnou stenou uskutočnili Poliaci Wladyslaw Kulczyński, Mieczysłav Świerz a Gyula a Roman Komarnicki.[7]
- 1930 Prvovýstup severovýchodnou stenou Motykovou cestou S. Motyka a J. Sawicki, V.
- 1961 O. Zibrínová, I. Kluvánek, J. Psotka a Z. Zibrín, Motykova cesta.
- 1973 Zimný prvovýstup Z. Drlík, M. Pelc, I. Fiala a M. Orolin, V A3.[9]
Galéria
-
Zľava Západný železný štít, Zlobivá, Rumanov štít, Gánok, v pozadí vpravo Rysy a Malé Rysy.
-
Zlobivá, Rumanov štít a Gánok.
-
Kačací múr, špicatá Zlobivá mierne vpravo.
-
Zľava Západný železný štít, Zlobivá, Rumanov štít a Gánok.
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. : Olympia, 1977.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlobivá
Pozri aj
- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk