Zniev (vrch) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Zniev (vrch)
Zniev
vrch
Vrcholová časť s ruinou hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Martin
Obec Kláštor pod Znievom
Pohorie Žiar
Podcelok Sokol
Povodie Turiec
Nadmorská výška 985,4 m n. m.
Súradnice 48°58′04″S 18°46′11″V / 48,9679°S 18,7698°V / 48.9679; 18.7698
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Kláštora pod Znievom
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zniev (985,4 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch pohoria Žiar. Nachádza sa približne 10 km severozápadne od Turčianskych Teplíc.[2] Na vrchole sa nachádzajú zrúcaniny Znievskeho hradu.

Poloha

Nachádza sa v severnej, najvyššej časti pohoria Žiar, v geomorfologickom podcelku Sokol.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na území okresu Martin a v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom. Masív leží v povodí rieky Turiec.[2]

Opis

Vrch je najsevernejším masívom pohoria Žiar, oddelený výrazným sedlom od masívu Chlievísk (1 024 m n. m.), najvyššieho vrchu horského celku.[4] Predstavuje teda zakončenie hrebeňa. Severné svahy odvodňujú prítoky potoka Vríca, východné svahy odvádzajú vodu menšími prítokmi Znievskeho potoka a potokom Vedžer priamo rieke Turiec.[2] Prevažná časť vrchu je husto zalesnená a poskytuje tak len veľmi obmedzené výhľady, výnimkou je vrcholová časť s ruinou Znievskeho hradu, odkiaľ sú výhľady možné.

Výhľady

Vďaka nadmorskej výške a polohe ponúka vrchol Znievu zaujímavý výhľad na okolité vrchy, susednú Malú Fatru a Turčiansku kotlinu. Najvyššia, juhozápadne situovaná časť i lokalita hradu však pri vhodných podmienkach umožňujú pozorovať susedné pohoria Veľká Fatra a Kremnické vrchy, pri troche šťastia aj Veľký Choč a vrcholky Oravskej Magury a Západných Tatier.[5]

Prístup

Referencie

  1. Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
  4. Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  5. Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Zniev (vrch)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk