A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Deontická logika alebo logika normatívnych viet je odvetvie logiky, ktoré skúma logickú štruktúru príkazov, zákazov a povolení, s ktorými klasická výroková alebo predikátová logika nedokáže plnohodnotne narábať. Napríklad výrok
- "Je povolené, aby ľudia fajčili."
je z hľadiska klasickej výrokovej logiky atomárny. To znamená, že výroková logika ho chápe ako ďalej nedeliteľný celok a nezaujíma sa o jeho vnútornú štruktúru. Deontická logika ide hlbšie a rozlišuje v tomto výroku dva komponenty: takzvaný deontický operátor "Je povolené, aby" a samotný výrok pod týmto operátorom "Ľudia fajčia".
V užšom význame pojem deontická logika označuje konkrétny logický kalkul skúmaný v rámci deontickej logiky vo vyššie uvedenom zmysle. Príkladom takého systému je kalkul D tiež známy ako štandardná modálna logika.
História
Za prehistóriu modálnej logiky možno považovať úvahy nemeckého filozofa a matematika Gottfrieda Leibniza. Podľa Leibniza je povinné všetko to, čoho sa dobrý človek dopúšťa nutne a povolené je všetko to, čoho sa dobrý človek dopúšťa možne. Bez ohľadu na to, čo sa v týchto úvahách rozumie vágnym pojmom dobrý človek a bez ohľadu na ich pravdivosť, určite ide o tvrdenia, ktoré dávajú javy príkazu a povolenia do súvislosti s javmi možnosti a nutnosti a teda postulujú súvislosť medzi deontickou logikou a modálnou logikou.
Prvý formálny systém deontickej logiky bol navrhnutý Ernstom Mallym v dvadsiatych rokoch 20. storočia. O Mallyho systéme sa ale neskôr podarilo ukázať, že v ňom operátor príkazu kolabuje na operátor pravdivosti. To znamená, že v tomto kalkule je tvrdenie prikázané práve vtedy, ak je pravdivé. Formálne:
- .
To je, samozrejme, v príkrom rozpore s intuitívnym chápaním príkazov a zákazov. Napríklad z toho, že prší, určite nevyplýva, že je pršanie prikázané.
Prvý prijateľný systém deontickej logiky navrhol v roku 1951 fínsky filozof G. H. von Wright v článku "Deontic Logic" vo filozofickom časopise Mind. Bol to práve von Wright, kto ako prvý použil pojem deontická logika. Od uverejnenia tohto kľúčového článku mnoho filozofov a informatikov skúma a tvorí systémy deontickej logiky. Dodnes predstavuje deontická logika najdiskutovanejšiu a najzaznávanejšiu oblasť logiky a to aj napriek záujmu širokej odbornej verejnosti.
Pozri aj
Referencie
- G. H. von Wright, "Deontic logic", Mind vol. 60 (1951), pp. 1-15.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Mallyho deontická logika, Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2004 (anlicky).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk