Rakúska literatúra je výrazná súčasť rakúskeho umenia, rakúskej kultúry a stredoeurópskej literatúry; literatúra v nemeckom jazyku, ktorá vzniká na území Rakúska už v stredoveku (Pieseň o Nibelungoch, Minnesang).

V období baroka (17. stor.) sa presadzovala protireformácia a katolicizmus (jezuitské divadlo).

Tradícia ľudového divadla sa premietla v 18. stor. do viedenskej ľudovej frašky, ktorá vrcholila v 19. stor. (Ferdinand Raimund, Johann Nestroy), v čase, keď drámu tvoril i Franz Grillparzer. Próza 19. stor. (Adalbert Stifter, Marie von Ebner-Eschenbachová) inklinovala k regionalizmu, z lyrikov vynikol Nikolaus Lenau.

Prelom storočia charakterizoval estetiticizmus a dekadencia (Hugo von Hofmannsthal) a vplyv Freudovej psychoanalýzy (Stefan Zweig, Arthur Schnitzler, Hermann Bahr).

Veľkou témou medzivojnového obdobia bol rozpad monarchie (Karl Kraus, Joseph Roth, Alexander Lernet-Holenia, Robert Musil).

Po 1938 odchod mnohých autorov do exilu (Stefan Zweig, Elias Canetti).

Po 2. svetovej vojne v poézii existencializmus (Paul Celan), a vplyv filozofie viedenského krúžku (Ingeborg Bachmannová, Ernst Jandl), ktorý pretrvával do 60. rokov (Peter Handke, Thomas Bernhard).

Od 70. rokov odklon od tradičných východísk rakúskeho písomníctva (B. Frischmutová, Elfriede Jelineková a neskôr Christoph Ransmayr).

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.