A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aleksander Kwaśniewski | ||||||||
poľský politik a publicista | ||||||||
Prezident Poľska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 23. december 1995 – 23. december 2005 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 15. november 1954 (68 rokov) Białogard, Poľsko | |||||||
Politická strana | Sojusz Lewicy Demokratycznej | |||||||
Alma mater | Gdanská univerzita | |||||||
Vierovyznanie | ateizmus | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Jolanta Konty | |||||||
Deti | Aleksandra Kwaśniewska | |||||||
Odkazy | ||||||||
Aleksander Kwaśniewski na kwasniewskialeksander.eu | ||||||||
Aleksander Kwaśniewski (multimediálne súbory) | ||||||||
Aleksander Kwaśniewski (* 15. november 1954, Białogard, Poľsko[1]) je poľský politik a publicista, prezident Poľska v rokoch 1995 – 2005.
Životopis
Novinárska kariéra a vstup do politiky
Narodil sa v rodine lekára. V rokoch 1973 až 1977 študoval na Fakulte ekonómii dopravy na Gdanskej univerzite.[1][2] Počas štúdia pôsobil v Socialistickom zväze poľských študentov. Ako 23 ročný (roku 1977) vstúpil do Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZRS), ktorej bol členom až do jej rozpustenia v roku 1990.[1][3] V rokoch 1981 – 1990 pracoval Kwaśniewski ako novinár v periodikách pre mladých. Bol šéfredaktor týždenníka ITN a denníka Sztandar Młodych.[1] V roku 1985 spoluzakladal časopis Bajtek, ktorý sa zameriaval na počítače.[3] V tom istom roku sa ako 31-ročný sa stal najmladším ministrom vlády Zbigniewa Messnera, kde mal na starosti rezort mládeže a športu.[1] Vo funkcii ministra mládeže a športu pôsobil aj vo vláde Mieczysława Rakowského a Tadeusza Mazowieckeho.[3] V rokoch 1988 – 1991 bol predsedom Poľského olympijského výboru.[1] Pri rozhovoroch za okrúhlym stolom, ktoré sa viedli pred voľbami v roku 1989, zastupoval Kwaśniewski komunistickú vládu.[1] Po rozpade komunistickej strany sa stal zakladajúcim členom Sociálnej demokracie Poľskej republiky (SdPR), ktorej od januára 1990 predsedal. Predsedom hlavnej rady SdPR bol v rokoch 1991 až 1995. Do roku 1995 bol poslancom Sejmu Poľskej republiky.
Poľským prezidentom
V novembri toho roku zvíťazil v prezidentských voľbách, keď ako kandidát Zväzu demokratickej ľavice porazil Lecha Wałęsu so ziskom 51,7 percent hlasov.[1][3] Na čele Poľska stál od decembra 1995.[1] V nasledujúcich rokoch tvrdo pracoval na tom, aby Poľsko prijali do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ). Pokračoval v prechode na trhové hospodárstvo, podporoval privatizáciu. Jeho najväčším úspechom bolo prijatie novej poľskej ústavy v roku 1997, ktorá nahradila základný zákon prijatý počas komunistickej vlády v roku 1952. Kwaśniewski obhajoval regionálnu spoluprácu v strednej a východnej Európe. Zasadzoval sa o politiku otvorených dverí, ktorá ponechávala možnosť aj pre ďalšie štáty stať sa členom NATO a EÚ. Poľsko sa počas jeho výkonu funkcie hlavy štátu stalo najväčším obhajcom Ukrajiny v Európe.[3]
Na tento post bol znovu zvolený v roku 2000.[1] Zvíťazil hneď v prvom kole, keď získal 53,9 percenta všetkých hlasov. Pod jeho vedením sa stalo Poľsko silným spojencom Spojených štátov amerických v boji proti medzinárodnému terorizmu (prejavilo sa to hlavne vo vojne v Iraku). Spolu s manželkou viedol v júni 2003 kampaň za schválenie prístupovej zmluvy s EÚ (člen EÚ máj 2004). Mal blízke vzťahy s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, a stal sa sprostredkovateľom počas oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004. Medzinárodní komentátori mu prisudzujú hlavnú úlohu v mierovom riešení tohto konfliktu.[3]V funkcii zotrval do decembra 2005, kedy ho vystriedal Lech Kaczyński.[4]
Aktivity po skončení prezidentskej funkcie
Od roku 2006 prednáša A. Kwasniewski na Georgetown University v USA súčasnú európsku politiku, transatlantické vzťahy.[3] Roku 2008 sa stal Kwasniewski predsedom Európskej rady pre toleranciu a zmierenie. Od roku 2010 je čestným občanom poľskej Varšavy. Od júna 2012 viedol s írskym politikom a bývalým predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom európsku parlamentnú monitorovaciu misiu na Ukrajine, ktorá sledovala trestné stíhanie Julije Tymošenkovej a ďalších. Bol tiež pri rozhovoroch medzi EÚ a ukrajinskou vládou o dohode o pridružení k EÚ. Vo februári 2021 Aleksander Kwaśniewski oznámil, že mal pozitívny test na COVID-19.[5]
Zaujímavosti
Je členom Správnej rady International Crisis Group , členom Atlantickej rady USA , členom Bilderberg Group , vedúcim dozornej rady Nadácie Amicus Europae vo Varšave, Medzinárodného centra pre politické štúdiá v r. Kyjev a predseda predstavenstva pre európsku stratégiu Jalty.[2] Je v správnej rade Hertie Schoolof Governance v nemeckom Berlíne.[3]
Osobný život
Kwaśniewski je od roku 1979 ženatý, manželka Jolanta Kontyová je vzdelaním právnička, sociálna aktivistka a prezidentka nadácie „Komunikácia bez bariér“, majú dcéru Aleksandru.[1][6][7][3] Jeho manželka je takisto majiteľkou realitnej kancelárie.[3]
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleksander Kwaśniewski
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k SITA. Aleksander Kwaśniewski. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-11-13. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ a b Aleksander Kwasnieswki former President of Poland, club madrid member . clubmadrid.org, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j TASR. Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski má 60 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-14. Dostupné online .
- ↑ Čo sa stalo 15. novembra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-11-15. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ Fakt, Onet. Aleksander Kwaśniewski był zakażony koronawirusem. Do tej pory zmaga się z powikłaniami . wiadomosci.onet.pl, 2021-05-14, . Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ ZGLICZYŃSKA, Iwona. Modelowe małżeństwo . styl.interia.pl, 2012-10-08, . Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Wirtualna Polska Media S.A.. Jolanta Kwaśniewska . wiadomosci.wp.pl, 2021-03-16, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Jahnátek
Šúdži Nakamura
Šinzó Abe
Štefan Kožka
1. marec
1. september
10. máj
10. október
11. august
11. február
11. január
12. august
12. december
13. november
13. september
14. apríl
14. december
14. február
14. máj
14. november
14. október
15. apríl
15. august
15. december
15. február
15. júl
15. jún
15. marec
15. november
16. august
16. september
17. apríl
17. júl
17. jún
17. marec
18. december
18. február
18. júl
18. január
18. september
1870
19. august
19. február
19. január
19. máj
19. storočie
1949
1949 na Slovensku
1950
1950 na Slovensku
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1988
1990
1994
2. október
2. september
20. august
20. jún
20. november
20. storočie
2003
2004
2008
2011
2013
2015
2018
2020
2022
21. december
21. september
21. storočie
22. jún
22. máj
23. apríl
23. február
23. január
23. október
24. apríl
24. december
24. júl
24. jún
24. marec
24. november
25. august
25. december
25. január
25. november
26. február
26. júl
26. jún
26. november
26. október
27. december
27. júl
27. jún
27. január
28. apríl
28. august
28. december
28. február
28. júl
28. jún
28. september
29. január
29. november
29. október
3. november
3. október
30. apríl
30. august
30. jún
30. november
31. august
31. december
31. máj
4. júl
4. marec
40. roky 20. storočia
5. jún
5. november
50. roky 20. storočia
6. december
6. január
60. roky 20. storočia
7. apríl
7. február
7. jún
8. máj
8. október
8. september
9. apríl
9. december
9. február
9. máj
9. marec
9. október
AC/DC
Aleksander Kwaśniewski
Alexandr Lukašenko
Al Di Meola
Amadou & Mariam
Andrej Babiš
Angela Merkelová
Anna Ondrejková
Annie Lennox
Anton Jaro
Balázs Taróczy
Berco Balogh
Boris Farkaš
Boris Zala
Bratia Coenovci
Bruce Sterling
Catherine Samba-Panza
Chris Evertová
Chris Noth
Condoleezza Riceová
Dáša Vokatá
Dana Podracká
David Lee Roth
Deep Purple
Dennis Quaid
Denzel Washington
Desaťročie
Dieter Bohlen
Doprava
Dušan Hlaváček
Elán (skupina)
Emir Kusturica
Enrico Fermi
Ernest Hemingway
Eva Hauserová
Filip Vujanović
François Fillon
François Hollande
Frank Marino
František Výrostko
Frederick Chapman Robbins
Hermann Tilke
Hugo Chávez
Ilan Ramon
Imrich Hamarčák
Ivan Kiňo
Ivan Niňaj
Ivan Saktor
Ivan Valentovič
Ján Kozák (1954)
J. Michael Straczynski
Jackie Chan
James Cameron
James Sethian
Jan Theuninck
Jean-Claude Juncker
Jean Bourgain
Jeffrey Sachs
Jožo Ráž
John Franklin Enders
John Michael Talbot
John Travolta
Josef Tomeš
Jozef Barmoš
Juraj Nvota
Kajláš Satjárthí
Karol Fajnor
Kultúra (spoločenské vedy)
Laos
Lenka Filipová
Linus Carl Pauling
Margot Wallströmová
Mario Kempes
Mark Edmondson
Matt Groening
Max Born
Michael Kocáb
Michael Moore
Michael Shermer
Mikuláš Huba (ekológ)
Miroslav Číž
Miroslav Jureňa
Oprah Winfreyová
Oscar Straus
Pál Závada
Pavol Hamžík
Pavol Jursa
Pavol Mutafov
Peter Božík
Peter Kresák
Peter Mikuláš (operný spevák)
Phil Rudd
Phil Taylor
Radek John
Ray Liotta
Recep Tayyip Erdoğan
Robert Kočarjan
Roddy Piper
Rostislav Čada
Rudolf Rabatin
Sócrates
Scott McNealy
Serž Sarkisjan
Slovensko
Stanislav Hložek
Stanislav Kahanec
Steven Pinker
Steve Morse
Stevie Ray Vaughan
Stieg Larsson
Storočie
Sun Microsystems
Sylvie Bodorová
Tibor Cabaj
Ulrich Walter
Václav Fischer (podnikateľ)
Vašo Patejdl
Victor Ciorbea
Viktor Juščenko
Vincent Lukáč
Vitas Gerulaitis
Vladimir Geršonovič Drinfeľd
Walther Bothe
Zdena Studenková
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Karasová (spisovateľka)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk