Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Alija Izetbegović
Predseda prezídia Bosny a Hercegoviny
V úrade 14. február 2000 – 14. október 2000
funkcia vznikla Živko Radišić
1. Predseda prezídia Republiky Bosna a Hercegovina
V úrade 20. december 1990 – 14. marec 1996
Obrad Piljak funkcia zanikla
1. Bosniansky člen prezídia Bosny a Hercegoviny
V úrade 14. marec 1996 – 15. október 2000
Halid Genjać
Biografické údaje
Narodenie	8. august 1925 Šamac, Kráľovstvo SHS
Úmrtie	19. október 2003 (78 rokov) Sarajevo, Bosna a Hercegovina
Politická strana	SDA
Profesia	politik, aktivista, právnik
Národnosť	Bosniak
Vierovyznanie	sunnitský moslim
Rodina
Manželka	Halida Izetbegović
Odkazy
	Alija Izetbegović (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Alija Izetbegović (* 8. august 1925, Bosanski Šamac – † 19. október 2003, Sarajevo) bol bosniansky politik a islamský aktivista. V rokoch 1990 – 1992 bol prezidentom republiky Bosna a Hercegovina. Od roku 1992 do roku 2000 bol taktiež vedúcim členom štátneho prezídia Bosny a Hercegoviny. V roku 1992 vyhlásil na základe medzinárodne uznaného referenda nezávislosť Bosny a Hercegoviny, čo viedlo ku vzniku najkrvavejšieho vojnového konfliktu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

Život a dielo

Alija Izetbegović sa narodil ako syn bohatého statkára v severobosnianskom meste Bosanski Šamac,v ktorom tiež navštevoval chlapčenské gymnázium. V roku 1940 sa jeho rodina presídlila do Sarajeva, kde vyrastal pod vplyvom tradičnej, liberálnej kultúry slovanských moslimov. Ovládal niekoľko jazykov, medzi inými nemecký, francúzsky i anglický. Od raného veku sa zasadzoval za právo moslimov na vyznávanie svojej viery. Ako šestnásťročný vstupuje do organizácie Mladi Muslimani v Sarajeve. Počas druhej svetovej vojny sa venoval humanitárnej činnosti, ukrývaním moslimských civilistov, ktorí sa skrývali pred ustašovskými a četnickými oddielmi. Rovnako pomáhal obnovovať vojnou zničené mešity. Po prevzatí moci komunistami v roku 1946 bol za túto činnosť obvinený z nacionalizmu a šírenia národnej neznášanlivosti, a bol odsúdený na 3 roky väzenia. Po odsedení trestu dokončuje štúdiá na právnickej fakulte v Sarajeve a pracuje ako právnik pre viacero významných podnikov v Bosne a Hercegovine. Je autorom mnohých publikácií a štúdií, medzi ktorými sú najznámejšie diela : Islam medzi východom a západom a Islamská deklarácia.

Tieto diela boli preložené do viacerých jazykov a predávané v mnohých krajinách sveta. Keď v roku 1970 vydal Islamskú deklaráciu, bol vyhlásený za tzv. antisocialistický a nacionalistický živel. V roku 1983 ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 14 rokov väzenia, čím sa stal politickým väzňom. V čase jeho uväznenia je v USA publikovaná jeho kniha Islam medzi východom a západom. V nej sa Izetbegović pokúša definovať status bosnianskych moslimov a vysvetľuje v nej zlučiteľnosť európskych demokratických princípov so sunnitským učením islamu. Po 5 rokoch je prepustený z väzenia a v roku 1988 sú uverejnené jeho „väzenské zápisky“, v ktorých analyzoval najvplyvnejšie európske ideológie 20. storočia: komunizmus, fašizmus a kapitalizmus, a podal v nich svoju predstavu o ich vzťahu k islamu. V roku 1999 vydal knihu „Môj beh za slobodou“ a v roku 2000 knihu autobiografických zápiskov. Získal za ne viacero medzinárodných ocenení a čestný doktorát na istanbulskej univerzite.

Občianska vojna

V roku 1990 založil spoločne s Fikretom Abdićom (ktorý sa neskôr stal jeho politickým rivalom) Stranu demokratickej akcie. Táto strana vyšla 16. novembra 1990 víťazne z parlamentných volieb, keď porazila národne orientované strany bosnianskych Srbov (SDS), a bosnianskych Chorvátov (HDZ)