A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aslan Alijevič Maschadov | |
čečenský politik a vojenský veliteľ | |
Narodenie | 21. september 1951 Šokaj, Kazachstanská SSR, ZSSR |
---|---|
Úmrtie | 8. marec 2005 (53 rokov) Tolstoj-Jurt, Čečensko, Rusko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Aslan Alijevič Maschadov |
Aslan Alijevič Maschadov (* 21. september 1951 – † 8. marec 2005) bol popredný líder čečenského separatistického hnutia, tretí prezident neuznanej Čečenskej republiky Ičkéria.
Životopis
Narodil sa v malej dedine Šakaj blízko mesta Karaganda v Kazachstane, kde jeho rodina žila od roku 1944 v nútenom exile (po Stalinom nariadenej masovej deportácii Čečenov). Do Čečenska sa vrátili v r. 1957. Maschadov vstúpil do sovietskej armády, kde ako dôstojník delostrelectva slúžil až do roku 1992 a dosiahol hodnosti plukovníka. Potom sa vrátil sa do Čečenska a stal sa veliteľom civilnej obrany novovzniknutej separatistickej Čečenskej republiky Ičkeria. Bol podporovateľom prezidenta Džochara Dudajeva a pomohol mu v bojoch proti opozícii, ktorá sa ho usilovala zvrhnúť. Aj vďaka tomu ho v marci 1994 Dudajev vymenoval za náčelníka generálneho štábu čečenskej armády.
Počas prvej čečenskej vojny sa vyznamenal ako hlavný organizátor obrany Grozného, vo februári 1995 ho Dudajev povýšil na divízneho generála. Od júna 1995 sa Maschadov začal aktivizovať v mierových rozhovoroch, ktoré viedli k ukončeniu vojny, keď 31. augusta 1996 Maschadov a ruský splnomocnenec Alexander Lebeď podpísali Chasavjurtskú mierovú dohodu. 17. októbra 1996 sa stal čečenským premiérom, zároveň zostal náčelníkom generálneho štábu a ministrom obrany. Rozhodol sa kandidovať v čečenských prezidentských voľbách. Bol vnímaný ako pomerne umiernený a pragmatický politik a v januári 1997 s prehľadom zvíťazil nad jeho hlavnými konkurentmi, radikálom Šamiľom Basajevom a dovtedajším prezidentom Selimchanom Jandarbijevom (Dudajevov viceprezident). Maschadov 12. mája 1997 podpísal s ruským prezidentom Borisom Jeľcinom v Moskve mierovú zmluvu, ktorá mala spečatiť mier medzi oboma krajinami. Táto udalosť sa považuje za vrcholný bod Maschadovovej politickej kariéry.
Jeho pozícia vo vojnou zničenej krajine však nebola veľmi silná, musel sa vysporiadavať s nefunkčnou ekonomikou, vysokou kriminalitou, či s mnohými nacionalistickými a islamskými extrémistami, ktorí neuznávali a podkopávali jeho autoritu. V rokoch 1998 až 1999 prežil niekoľko pokusov o atentát (pripravených pravdepodobne mafiou alebo islamistami). V auguste 1999 odsúdil inváziu islamských militantov do Dagestanu a snažil sa zabrániť následnej blížiacej sa vojne. Aj potom, ako vtedajší ruský premiér Vladimir Putin 1. októbra 1999 prehlásil jeho vládu za nelegitímnu a naplno sa rozvinula druhá čečenská vojna, pokúsil sa 11. októbra presadiť mierový plán, ktorý by bez narušenia nezávislosti Čečenskej republiky Ičkéria rátal s tvrdým zásahom proti extrémistom (ktorých prítomnosť v Čečensku bola v podstate hlavnou zámienkou k vojne). Potom, ako ruská strana jeho úsilie zavrhla, vyhlásil „svätú vojnu“ a naplno sa zapojil do organizácie ozbrojeného odporu (v spolupráci so Šamilom Basajevom, Ibn al-Chattábom a ďalšími radikálnymi veliteľmi, proti ktorým predtým plánoval zakročiť).
Po dobytí Grozného sa ukryl do hôr a ďalej vystupoval ako líder čečenských povstalcov, hoci jeho skutočná rola v riadení ozbrojeného odporu ostáva otázna (väčšiu vojenskú moc mal pravdepodobne Basajev a Maschadov zastával skôr reprezentačnú funkciu, o čom svedči aj fakt, že pre ruskú tajnú službu bol až druhým najhľadanejším povstalcom, po Basajevovi). Napriek podporovaniu ozbrojených akcii proti „ruským okupantom“ rázne odmietal teroristické útoky proti civilistom a aj neskôr viackrát volal po politickom riešení konfliktu, v januári 2005 dokonca povstalcom nariadil „zastavenie paľby“. Ruské sily ho však začali vnímať ako teroristu a obviňovali ho z viacerých teroristických útokov, napr. aj z účasti na rukojemníckej kríze v moskovskom divadle z r. 2002, či z nariadenia vraždy promoskovského prezidenta Achmata Kadyrova. V júli 2004 Maschadov priznal osobnú zodpovednosť za rozsiahli útok teroristov na Ingušské mesto Nazraň z 22. júna 2004 (pri ktorom zahynulo 98 ľudí, hlavne policajtov a vojakov), neskôr dokonca prisľúbil viacero podobných útokov.
Maschadov zahynul 8. marca 2005 v dedine Tolstoj-Jurt pri akcii ruských špeciálnych síl. Presné okolnosti jeho smrti sú nejasné, podľa oficiálnej verzie sa ho špeciálne jednotky pokúsili iba zatknúť a zahynul nešťastnou náhodou pri výbuchu granátu, podľa čečenských povstalcov však išlo o cielenú vraždu, iné zdroje zas uvádzajú, že ho v panike počas prestrelky zabil jeho vlastný ochrankár. Ako "terorista" bol Maschadov tajne pochovaný na neznámom mieste v neoznačenom hrobe. Jeho rodina sa márne domáha zverejnenia týchto údajov.
Externé odkazy
- Maschadova biografia (anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. júl
1. január
1. marec
10. február
10. roky 21. storočia
11. február
11. jún
11. január
13. jún
13. máj
14. apríl
14. máj
14. marec
15. jún
15. máj
16. jún
17. jún
17. marec
18. máj
18. marec
19. február
19. máj
1904
1905
1906
1908
1909
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1931
1932
1933
1935
1936
1937
1941
1943
1947
1949
1951
1952
1955
1957
2. apríl
2. december
2. február
2. júl
2. január
20. apríl
20. február
20. jún
20. január
20. máj
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
2001
2001 na Slovensku
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
21. február
21. storočie
22. február
22. marec
22. storočie
23. február
23. máj
24. apríl
24. máj
25. august
25. február
25. jún
25. január
25. marec
26. apríl
26. február
26. máj
26. marec
27. apríl
27. február
29. január
3. júl
3. marec
30. apríl
30. marec
31. december
4. júl
4. január
5. apríl
5. február
5. január
6. apríl
6. júl
6. jún
6. marec
7. júl
7. marec
8. apríl
8. august
8. február
8. júl
8. január
8. marec
9. apríl
9. február
9. január
90. roky 20. storočia
Academy Awards
Akira Jošizawa
Alma Deutscherová
Amnesty International
Andrej Egyed
Anne Bancroft
Antonín Klimek
Anton Hajduk
Arthur Miller
Aslan Maschadov
Augusto Roa Bastos
Barry Marshall
Benedikt XVI.
Bratislava
César Lattes
Carl Amery
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Claude Simon
Dalibor Dvorský
Deep Impact (sonda)
Desaťročie
Dezider Castiglione
Doprava
Dušan Machovec
Evan Hunter
Fabrizio Meoni
Florida
Frank Harary
František Hoholko
George Best
George Dantzig
George Kennan
Germund Dahlquist
Gnassingbé Eyadéma
Gregoriánsky kalendár
Guildfordská štvorka
Guus Zoutendijk
Hans Bethe
Harold Pinter
Hunter S. Thompson
Hurikán Katrina
Hynek Žalčík
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Integrovaný obvod
Irán
Isfahán
Ján Fajnor
Ján Krajňák
Ján Milan Dubovský
Ján Pavol II.
Ján Revallo
Jack Kilby
Jan Nowak-Jeziorański
Jaroslav Ševčík
Jef Raskin
Jiří Kodet
John Hall
Josef Nesvadba
Jozef August Mikuš
Jozef Hodorovský
Jozef Pekara
Jozef Stank
Kalendárny rok
Kenzó Tange
Kométa 9P/Tempel 1
Kultúra (spoločenské vedy)
Londýn
Luther Vandross
Maclyn McCarty
Majstrovstvá sveta v hokeji 2005
Marian Sawa
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu
Miami
Michel Thomas
Miroslava Ludvíková
Origami
Paul Ricœur
Philip Johnson
Philip Lamantia
Rímska číslica
Rainier III.
Richard Schrock
Rinus Michels
Robert Creeley
Robert Grubbs
Robert Wise
Robin Warren
Rosa Parksová
Roy Glauber
Saul Bellow
Saunders Mac Lane
Simon Wiesenthal
Slovensko
Stano Radič
Stella Zázvorková
Storočie
Teresa Wrightová
Theodor Hänsch
Thomas Schelling
Tibor Šalát
Tony Blair
Urán (chemický prvok)
Výbuchy v Londýne 7. júla 2005
Vladimír Kačka
Yves Chauvin
Zdzisław Beksiński
Zoltán Jakuš
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk