A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dubaj | ||
دبي | ||
mesto | ||
|
||
Štát | Spojené arabské emiráty | |
---|---|---|
Emirát | Dubaj | |
Súradnice | 25°15′10″S 55°21′52″V / 25,252778°S 55,364444°V | |
Rozloha | 1 287,4 km² (128 740 ha) | |
Obyvateľstvo | 3,103,000 | |
Hustota | 0 obyv./km² | |
Šejk | Muhammad bin Rášid Ál Maktúm | |
Poloha mesta na mape Spojených arabských emirátov
| ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Dubaj (arab. دبي Dubajj) je hlavné mesto rovnomenného emirátu. Má 3,1 mil. obyvateľov (2018), čo predstavuje je okolo 85 %, čiže veľkú väčšinu, obyvateľov emirátu Dubaj.
Mestom preteká rieka Dubai Creek, ktorá je však vlastne len zátokou Perzského zálivu. Na východnom brehu Dubai Creeku sa nachádza štvrť Dajra (angl. Deira alebo Dayrah), na západnom brehu Burdž Dubajj, na juhu leží štvrť Al-Awír (angl. Al-Aweer alebo Al-Awir).
Písomné dokumenty potvrdzujú existenciu mesta najneskôr na začiatku 19. storočia.
V Dubaji sa začalo s ťažbou ropy roku 1966, ropa však v emiráte Dubaj až dodnes nehrala hlavnú úlohu a mesto bolo už v roku 1930 najväčším centrom obchodu v Perzskom zálive, najmä obchodu so zlatom a perlami. Dnes mesto púta svetovú pozornosť svojimi projektami (stavby, športové a rekreačné centra). Ekonomika je dnes založená zväčša na zahraničnej pracovnej sile.
Dejiny
Prvá možná zmienka o Dubaji pochádza už z roku 1095. Okrem toho sídlo v roku 1580 benátsky obchodník s perlami Gasparo Balbi, keď sa zmienil o Dubaji ako o mieste, kde pracujú práve Benátčania hľadajúci perly. Ďalšie zmienky pochádzajú z roku 1799, keď už určite išlo o mesto. V roku 1820 uzavrel dubajský šejk s Britmi Pobrežnú mierovú zmluvu.
V roku 1833 sa dynastia Ál Maktúm presťahovala z Abú Zabí do Dubaj. Dubaj prešiel pod britskú ochranu podľa zmluvy, v rámci ktorej sa Briti zaviazali chrániť Dubaj pred útokmi Turkov.
Dubaj ďalej lákal zahraničných obchodníkov s perlami a neskôr sa v meste vďaka jeho výhodnej polohe začali usídľovať indickí obchodníci. Dubajský obchod s perlami bol vážne narušený počas Prvej svetovej vojny a ešte viac počas Veľkej hospodárskej krízy na konci 20. rokov. Nové obdobie v dejinách Dubaja nastalo po Druhej svetovej vojne, keď sa Dubaj pripojil ku Kataru. Dubaj zažil v tomto čase veľký rozvoj, keď boli objavené ložiská ropy. Do mesta sa prisťahovali indickí a pakistanskí robotníci a medzi rokmi 1968 až 1975 narástol počet obyvateľov o 300%. V roku 1971 sa Dubaj stal súčasťou Spojených arabských emirátov a dôležitosť mesta ešte posilnili libanonskí utečenci a zriadenie zóny voľného obchodu v prístave Džabal Ali. Pre Dubaj bola pomerne veľkým plusom aj vojna v zálive v roku 1990, keďže sem stiahli svoje finančné aktivity firmy z Kuvajtu a neskôr aj z Bahrajnu. Po roku 2000 sa z Dubaja začalo stávať najrýchlejšie rastúce mesto sveta. Symbolom nových zmien sa stala stavba hotela Burdž al-Arab.
Hospodárstvo
Hrubý domáci produkt HDP dosiahol v roku 2005 výšku 37 miliárd USD. Celá ekonomika Dubaja bola postavená na ropnom priemysle, no príjmy z ropného priemyslu dosahovali podiel menej ako 6 %, čo znamená, že do štátneho rozpočtu prispievali hlavne iné odvetia hospodárstva.
Dubaj produkuje 240 000 barelov ropy denne a množstvo zemného plynu (podiel emirátu Dubaj v rámci SAE je 2 %). Ropné rezervy Dubaja sú už značne zmenšené. Najziskovejším odvetím hospodárstva pre Dubaj je obchod (16 %), entrepôt (15 %) a finančné služby.
So začiatkom ťažby ropy v 60. rokoch 20. storočia začal Dubaj bohatnúť. V 70. a 80. sa stal Dubaj dôležitou obchodnou cestou z čoho profituje dodnes entrepôt. S ťažbou ropy do krajiny prichádzali nové bankové a finančné inštitúcie. Do roku 1990 sa v Dubaji voľne obchodovalo so zlatom. Začali vznikať miesta voľného obchodu, ako je Džabal Alí (angl. Jebel Ali), Palm Islands, Sheikh Road a iné miesta.
Džabal Alí je prístav v Dubaji, postavený v 70. rokoch, a je to najväčší prístav vybudovaný človekom a 8. najdôležitejší, čo sa týka nákladnej dopravy.
Bolo postavené medzinárodné letisko.
Aj v Dubaji sa rozvíja priemysel a odvetia IT, ale dôraz sa kladie na finančné služby. Do emirátu Dubaj prišli svetové firmy ako EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft, a IBM, a svetové média ako MBC, CNN, Reuters a AP. Vznikli tu priemyselné parky, zaoberajúce sa vedou, výskumom a výrobou, napr.:
- Dubiotech, park venovaný výskumu a inovácia v biotechnológii
- Techno Park, park orientovaný na výrobu vysokej technológie s viac ako 23 km²
- Dubai Silicon Oasis zaoberajúca sa elektrotechnikou.
- Dubai Industrial city, obrovský priemyselný park zameraný na produkciu kovov, ťažba, petrochémiu, farmáciu, výrobu potravín, v neposlednom rade je tu zastúpený strojársky priemysel, atď.
Dubai Financial Market (DFM) finančný trh bol zavedený v roku 2000 ako sekundárna inštitúcia zaoberajúca sa obchodom, cennými papiermi v Dubaji. Veľké projekty viedli k budovaniu mrakodrapov, v ktorých sídlia svetové korporácie, či spoločnosti patriace Emirátom ako Emirates Towers, Burdž Chalífa a iné.
Emirát Dubaj sa v posledných rokoch začala orientovať na turizmus a medzinárodný obchod. Pre ilustráciu, v roku 2009 sa v Dubaji stavia niekoľko stoviek mrakodrapov. K tomu treba ešte pripočítať tri ostrovné komplexy v tvare obrovských pálm a jeden v tvare zemegule. Medzi najznámejšie projekty patria Palm Islands, najdrahší hotel na svete Burdž Al-Arab, ostrovy vytvárajúce mapu sveta, Dubai Marina a iné.
Klimatické podmienky
Graf počasia pre Dubaj | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
15.6
24
14
|
25
25
15
|
21
28
18
|
7
33
21
|
0.3
38
25
|
0.4
40
27
|
0.8
41
30
|
0
41
30
|
0
39
28
|
1.2
35
24
|
2.7
31
20
|
14.9
26
16
|
teploty v °C zrážky v mm | |||||||||||
Dubaj má horúce klimatické podmienky, Niektoré mesiace presahujú s priemernou teplotou aj 40 °C. Zrážky sa vyskytujú sporadickejšie len okolo 150mm za rok. Zrážky sa väčšinou vyskytujú v mesiacoch Január, Február a Marec. Vlhkosť v zimných mesiacoch je 60%
Obyvateľstvo
V roku 1998 17 % obyvateľstva tvorili rodení obyvatelia Emirátov, zvyšok tvorili cudzinci. 51 % Dubajčanov pochádza z Indie, 16 % z Pakistanu, 9 % z Bangladéša, 3 % z Filipín a 3 % boli definovaní ako „západniari“. Cudzinci tu žijú s pracovným povolením, bez ktorého musia Dubaj do 30 dní opustiť. Aj preto je tu takmer nulová nezamestnanosť. Kriminalita je tiež veľmi nízka. V poslednom čase však vyvolali širokú medzinárodnú reakciu správy o porušovaní ľudských práv robotníkov.
Turistický ruch
Dubaj samotný má iba 15 kilometrov pláži. Po dostavbe ostrovných komplexov ich však má až 1 500 km. Najväčším projektom je Dubailand – svet zábavy v púšti, skladajúci sa z lyžiarskych svahov, pretekárskeho motoristického okruhu, ekoparku a najväčšieho nákupného centra na svete. Pravdepodobne najcharakteristickejším symbolom dnešného Dubaja je luxusný 321 metrov vysoký sedem hviezdičkový hotel Burdž al-Arab ("Veža Arabov"), postavený roku 1999, v tvare plachetnice. Jeho interiér je plný zlata, mramoru. Pobyt stojí od 2000 € do 8300 € za noc.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šanghaj
Španielsko
Švédsko
0. roky 21. storočia
1. jún
1. január
1. máj
1. marec
10. apríl
10. marec
10. roky 21. storočia
11. júl
11. jún
12. február
12. jún
12. január
13. jún
14. apríl
14. február
14. februára
14. jún
15. január
16. apríl
16. jún
16. január
16. máj
17. február
17. január
18. jún
19. august
1910
1911
1912
1914
1915
1916
1919
1920
1921
1924
1925
1926
1927
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1938
1940
1941
1942
1945
1946
1949
1951
1952
1953
1960
1962
1963
1965
1968
1971
1972
1988
2. jún
2. január
2. januára
20. apríl
20. február
20. máj
20. marec
20. roky 21. storočia
20. storočie
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
21. apríl
21. storočie
22. február
22. júl
22. január
22. máj
22. marec
22. storočie
23. február
23. máj
24. jún
24. máj
24. marec
26. január
27. február
27. január
27. marec
28. február
28. máj
29. máj
29. marec
3. apríl
3. jún
3. máj
30. august
31. december
31. marec
31. október
4. január
5. apríl
6. jún
7. apríl
7. máj
8. apríl
8. máj
9. máj
Akira Suzuki
Alan Isler
Andrej Andrejevič Voznesenskij
Andre Geim
Anton Halko
Austrália (štát)
Biodiverzita
Blake Edwards
Bobby Farrell
Bombový útok v Pakistane 1. januára 2010
Burdž Chalífa
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christopher Pissarides
Dale Mortensen
Deepwater Horizon
Dennis Hopper
Desaťročie
Dick Francis
Doprava
Dušan Kaniansky
Dubaj (mesto)
Ei-iči Negiši
Emil Švec
Eugène Terre'Blanche
Eva Kováčová (poetka)
Gary Coleman
Geoffrey Ronald Burbidge
Gerhard Zemann
Giuseppe Taddei
Gregoriánsky kalendár
Haag
Haiti (štát)
Hayabusa
Henryk Rogacki
Irak
J. D. Salinger
Janusz Kurtyka
Jean Simmonsová
Jerome David Salinger
John Bennett Fenn
José Saramago
Jozef Vozár (historik)
Južná Afrika (štát)
Juan Antonio Samaranch
Julia Gillardová
Kalendárny rok
Kanada
Kevin Rudd
Klement Šimončič
Konstantin Novoselov
Kosovo
Krystyna Bochenková
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Smoljak
Lech Kaczyński
Leonid Kizim
Letecké nešťastie v Smolensku 2010
Lhasa de Sela
Liga majstrov UEFA 2009/2010
Liou Siao-po
Madrid
Majstrovstvá sveta vo futbale 2010
Maria Kaczyńská
Mario Monicelli
Mario Vargas Llosa
Marshall Warren Nirenberg
Martin Gardner
Medzinárodný olympijský výbor
Medzinárodný súdny dvor
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
Mládež
MS v hokeji 2010
Nemecko
Nodar Kumaritašvili
Oswaldo López Aréllano
Otakar Motejl
Paul Gray
Peter A. Diamond
Peter Steele
Petr Muk
Port-au-Prince
Predsedníctvo Rady Európskej únie
Rímska číslica
Richard F. Heck
Richterova stupnica
Robert G. Edwards
Robin Milner
Ronald Neame
Ronnie James Dio
Ryszard Kaczorowski
Sławomir Skrzypek
Sex Pistols
Slovensko
Spojené štáty
Storočie
Streľba v Devínskej Novej Vsi 30. augusta 2010
Surinam
Svetloslav Veigl
Tomáš Špidlík
Tretia vojna v Perzskom zálive
Tupolev Tu-154
Vancouver
Vasilij Smyslov
Vitalij Ivanovič Sevastianov
Vladimir Igorevič Arnoľd
Vladimir Sergejevič Iliušin
Vlk dravý
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010
Walter Rudin
Zdena Frýbová
Zelda Rubinsteinová
Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010
Zimné olympijské hry 2010
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zoznam predstaviteľov štátov v roku 2010
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk