Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Drahoslav Pavel Machala
slovenský spisovateľ a publicista
Narodenie	16. november 1947 Zemianske Podhradie, Slovensko
Úmrtie	1. január 2015 (67 rokov) Bratislava
Biografický portál

Drahoslav Pavel Machala (* 16. november 1947, Zemianske Podhradie – † 1. január 2015, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár a publicista.

Životopis

Základnú školu navštevoval v Bošáci. Maturitnú skúšku zložil v roku 1965 na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Po ukončení stredoškolského štúdia bol prijatý na FFUK Katedru novinárstva. Prijímacie pohovory na katedru novinárstva sa skladali z dvoch častí, prvý rok bol študent prijatý a potom musel nastúpiť na rok na výrobnú prax. Začínal ako robotník v Pozemných stavbách v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Tlačiarenských závodoch v Bratislave. Počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1966 – 1971 absolvoval trojmesačnú prax v redakcii Kultúrneho života. Základnú vojenskú službu absolvoval v redakcii Armádneho vysielania Československého rozhlasu v Prahe.

Pôsobil ako redaktor kultúry v bratislavskom Večerníku, neskôr od roku 1978 ako redaktor kultúry týždenníka Nové slovo.

Podľa registračného zväzku číslo 22659 komunistickej ŠtB bol Machala od roku 1979 vedený ako agent s krycím menom Pamír^[1], od r. 1984 ako dôverník s krycím menom Drahoš ^[2].

Od roku 1986 pôsobil ako redaktor kultúry denníka KSS Pravda.

Ponovembrové pôsobenie

Od mája 1990 pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave 11. marca 1991, 19. septembra 1991 a 11. marca 1992. Bol účastníkom Kongresu slovenskej inteligencie (KSI) na Donovaloch 30. mája 1992 a signatárom jej vyhlásenia. Bol spoluautorom textu Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktorú KSI zaslala predsedovi SNR I. Gašparovičovi 3. júla 1992, a ktorý bol základom Deklarácie zvrchovanosti SR prijatej SNR 17. júla 1992.

Od mája 1993 bol redaktorom denníka Republika, resp. Slovenská republika. Bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, v r. 1996 a 1998 publikoval zborníky rozhovorov Otvorené okná Literárneho týždenníka I., II. V období 1996 – 1998 bol riaditeľom Národného literárneho centra v Bratislave. Za vlád Mikuláša Dzurindu bol poslaneckým asistentom Miroslava Číža zo Smeru. Za prvej vlády Roberta Fica premiérovi občas písal prejavy. Dostal sa aj k štátnej zákazke za 170-tisíc eur od ministerstva školstva ovládaného SNS na učebnice pod názvom Slovenská vlastiveda, ktoré neskôr historici kritizovali^[3]. V roku 2013 bol valným zhromaždením Matice slovenskej v Martine zvolený za člena Výboru MS, neskôr bol Výborom MS zvolený za člena Predsedníctva Matice slovenskej.

Patrí medzi stály autorský kruh vydavateľstva Perfekt.

18. apríla 2012 Machala fyzicky napadol spisovateľa Tomáša Janovica po Janovicovom slovnom útoku. Machala je z minulosti známy viacerými slovnými útokmi na Janovica.^[4]

Zomrel 1. januára 2015 po ťažkej chorobe.^[5]

Lukáš Machala je synom Drahoslava Machalu.^[6]

Dielo

• Zhavranelí bratia. Zbierka noviel (1975)
• Reportér Hemingway. To pravé miesto Biografia a novinárska tvorba amerického spisovateľa(1980, 1990)
• Na Streche sveta (1983)
• Súkromný most zbierka poviedok (1984)
• Živá voda - o pamätnej vychádzke štúrovcov na Devín (1985)
• Veterné topánky I. (Kniha o Provence) (1988)
• Zlomený sen o generálovi- letcovi RAF Ottovi Smikovi (1994)
• Stratený syn Slovenska (1994), scenár k dokumentárnemu filmu o Ottovi Smikovi (STV Bratislava, réžia Fedor Bartko)
• Vojtech Zamarovský (1995), scenár k dokumentárnemu filmu o Vojtechovi Zamarovskom (cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko). Dostal zaň Cenu STV Telemúza.
• Kapolkov chodník – Pocta Belovi Kapolkovi (spolu D. Mikolajom, 1995)
• Vzduch našich čias (1996)
• Roman Kaliský (1996), scenár k dokumentárnemu filmu (cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko)
• Rytieri oblohy - príbehy slovenských pilotov (1996, 1997)
• Osamelý vlk (1997)
• Návrat do Itaky portrét generála-pilota Jána Ambruša (1998)
• Reportér Hemingway (1998), scenár k dokumentárnemu filmu (STV Bratislava a Národné literárne centrum , 70 min.; réžia Fedor Bartko)
• Majstri slova (Perfekt Brat. 2002)
• Prezident Gašparovič (2004)
• Veterné topánky II. (Kniha o Taliansku) (2004)
• Veterné topánky III. (Kniha o Rusku) (2006)
• Zlatá fantázia – náš druhý domov (2002)
• Čarodejník Lúčnice. Štefan Nosáľ. (2007)
• Šľachtické rody (2007)
• Čítanie o Slovensku (doplnková učebnica k Vlastivede pre I. až IV. ročník základných škôl)
• Slovenská vlastiveda I. (2008, Slovensko, Bratislavská a Trnavská župa)
• Slováci na Piave, scenár k dokumentárnemu filmu (STV Bratislava a Medical Trade, s.r.o., réžia Fedor Bartko)
• Iba more, zbierka poviedok (Matica slovenská 2009)
• Slovenská vlastiveda III. (Žilinská župa). Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010
• Slovensko. zaujímavosti, unikáty, rarity. Autorsky spoločne s Alexandrom Vojčekom. Príroda (2010)
• Slovenská vlastiveda II. - Trenčianska župa. Vydavateľstvo Matice slovenskej 2014

Referencie