Doprava na Srí Lanke je prevažne založená na cestnej infraštruktúre sústredenej v okolí hlavného mesta Kolombo. Menší objem pokrýva železničná doprava. Nachádzajú sa tu aj vodné kanály, prístavy a medzinárodné letiská: Colombo Bandaranaike International Airport, Mattala Rajapaksa International Airport a Ratmalana International Airport.

Cestná doprava

Cesty zabezpečujú 93% pozemnej dopravy na Srí Lanke. Nachádza sa tu 12 220 km ciest triedy A a B a 169 km rýchlostných ciest.^[1]

Klasifikácia

Jednoprúdová cesta B kategórie

Dvojprúdová cesta A kategórie

Dvojprúdová cesta E kategórie

Cesty na Srí Lanke sa delia do 4 kategórií: E, A, B a C.

Rýchlostné cesty

Rýchlostná cesta Kolombo–Matara je 126 km dlhá rýchlostná cesta spájajúca mestá Kolombo, Galle a Matara. Postavená bola v roku 2011 za účelom zlepšenia ekonomiky Južnej provincie (Dakunu Palata). Výstavba ďalších 2 rýchlostných ciest (E02 a E03) bola dokončená v uplynulých rokoch a rýchlostná cesta E04 je vo výstavbe. Výstavba rýchlostnej cesty z Kahathuduwa do Pelmadulla bola vládou odobrená v roku 2014 a má byť dokončená v roku 2019.^[2][3][4][5]

Srílanská vláda navrhla tri vyvýšené diaľnice, ktoré prepoja tri hlavné rýchlostné cesty:^[6]

• Z Kirulapone do Kadawatha (okolo 19 km), prepája Vonkajšiu obežnú rýchlostnú cestu (E2) v Kadawatha a rýchlostnú cestu Kolombo-Katunayake v Peliyagoda
• Z Kolombo Fort do Kottawa (okolo 21 km), prepája rýchlostnú cestu Kolombo-Matara a Vonkajšiu obežnú rýchlostnú cestu.
• Prepojenie z Kolombo Fort do Peliyagoda na rýchlostnej ceste Kolombo-Katunayake (okolo 5 km)

Národné diaľnice

Pätník na diaľnici A5 v Nuwara Eliya

Srílanské diaľnice sú kategorizované do kategórií A a B. Diaľnice kategórie A sa ďalej delia do podkategórií AA, AB a AC.

Hustota ciest je najvyššia na juhozápade, hlavne v oblasti Kolomba. Diaľnice sú v dobrom stave, s hladkým povrchom a cestnými značkami. Najvyťaženejšie cesty sú modernizované a opravené. Napriek tomu sú však niektoré vidiecke cesty v zlom stave. Verejná doprava je v mnohých vidieckych oblastiach široko dostupná.

Autobusy

Autobus spoločnosti Sri Lanka Transport Board

Autobusy sú hlavným spôsobom cestovania verejnou dopravou. Prevádzka je zabezpečovaná štátom vlastnenou Sri Lanka Transport Board (SLTB) a súkromnými autobusmi. SLTB prevádzkuje mestské aj vidiecke linky, ktoré by sa súkromným dopravcom neoplatili.^[11]

Súkromne prevádzkovaný autobus Viking

Kolombo má rozsiahly systém verejnej dopravy založený na autobusoch, ktorého sídlom je Central Bus Stand v Pettahu.^[12] Cestná sieť mesta pozostáva z radiál, ktoré prepájajú mesto a centrá mestských častí. Mnohé autobusové linky sú vedené cez hlavné tepny, bez vyhradených pruhov pre autobusy kvôli hustej premávke. Pre Kolombo bol navrhnutý systém metrobusov, no zatiaľ nebol implementovaný.^[13]

Prímestské autobusy mesto prepájajú s hlavnými centrami krajiny. Niektoré jazdia po rýchlostných cestách E01 a E03 s modernými autobusmi spoločnosti Ashok Leyland.^[14]

V roku 2011 začala SLTB nahrádzať svoje starnúce autobusy novými. Na väčšine linkách v Kolombe jazdí 8400 autobusov značky Volvo od Volvo India.^[15][16]

Najpopulárnejším modelom je Lanka Ashok Leyland Viking, ktorý prevádzkuje SLTB a pár súkromných spoločností.

Železničná doprava

Vlak v Kolombe

Železničná sieť pozostáva z 1 568 kilometrov tratí^[17] a prevádzku železníc zabezpečujú Sri Lanka Railways. Vlaky prepájajú významné mestá s 9 provinciami krajiny.

Železničná infraštruktúra na Srí Lanke

Väčšina tratí bola postavených za koloniálnych čias Britského impéria. Prvá linka z Kolomba do Kandy bola otvorená 26. apríla 1867. Železnica bola budovaná ako ekonomický spôsob prevážania tovaru, hlavne čaju, kaučuku a produktov z kokosových plantáží do hlavného prístavu v Kolombe. Po roku 1950 sa srílanská enonomika začala viac sústreďovať na priemysel ako na poľnohospodárstvo. Cestná infraštruktúra tiež rástla. Nákladné autá znamenali rýchlejší presun tovaru a množstvo prepravovaného tovaru po železnici sa znížilo. Železnice kvôli orientácii hlavne na poľnohospodárske oblasti ako na ľudí a významné centrá generovali veľké straty.

Rozšírenie sa uskutočnilo v roku 1974, keď minister dopravy Leslie Goonewardena predĺžil linku Coastal Line z Puttalam do Aruvakalu, aby tam obslúžila cementáreň.^[18] Táto linka sa modernizuje a predlžuje, aby vyhovovala vyšším rýchlostiam a umožnila vyššiu efektivitu.^[19]

Aj keď elektrifikácia bola prvýkrát navrhnutá už v roku 1928, vláda ju odobrila až v roku 2015. V prvej fáze je plánované elektrifikovanie linky Panadura–Veyangoda.^[20]

Srílanská železničná sieť prechádza malebnou krajinou – hlavne linka Kolombo-Badulla, ktorá prechádza cez strmé vysočiny. Železnica prepája mestá Kandy, Galle, Matara, Anuradhapura, Gampaha, Negombo, Kurunegala, Avissawella, Kalutara, Polonnaruwa, Batticaloa, Trincomalee, Badulla, Gampola, Nawalapitiya, Matale, Vavuniya, Puttalam a Chilaw s Kolombom. Trate do Jaffna, Kankesanturai a Mannar boli zničené počas občianskej vojny.

Kelani Valley Line, vedúca z Kolomba do Avissawella, ktorá používala úzky rozchod, bola konvertovaná na široký rozchod. Ostatné úzkorozchodné trate z Nanu Oya do Nuwara Eliya, z Avissawella do Yatiyantota a Avissawella do Ratnapura a Opanayaka boli kvôli finančným stratám demontované.

Letecká doprava

Lietadlo spoločnosti Mihin Lanka na hlavnom termináli Bandaranaike International Airport

Medzi srílanské medzinárodné letiská patria Colombo Bandaranaike International Airport, Mattala Rajapaksa International Airport a Ratmalana International Airport, ktoré sa rekonštruje.

SriLankan Airlines

Národnými aerolíniami sú SriLankan Airlines. Založené boli v roku 1979 ako Air Lanka a meno zmenili v roku 1998 po čiastočnom prevzatí zahraničným vlastníkom. Aerolínie lietajú do Ázie a Európy zo svojho sídla na Bandaranaike International Airport v Kolombe do celkovo 105 destinácií v 47 krajinách.^[21]

Letiská

Bandaranaike International Airport, nachádzajúce sa v Katunayake, je 35 km severne vzdialené od Kolomba. Mattala Rajapaksa International Airport sa nachádza v Mattala, severne od Hambantota. Ratmalana Airport po rekonštrukcii obnoví medzinárodné lety po polstoročnej prestávke.

Vnútroštátne lety

Vnútroštátne linky sú prepojené s letiskom v Ratmalana. Domácimi dopravcami sú Deccan Aviation Lanka, Deccan Helicopters, Senok, Helitours and Cinnamon Air. Srí Lanka má 23 letísk.^[22]

Vodná doprava

Srí Lanka má 160 kilometrov vnútrozemských vodných kanálov,^[23] ktoré sú prístupné plavidlám s plytkým ponorom.

Prístavy

Presun kontajnera v kolombskom prístave

Kolombský prístav

Srí Lanka má hlboké prístavy v Kolombe, Hambantota, Galle a Trincomalee. Cez Kolombo sa prepraví najviac nákladu; v roku 2017 prístav dosiahol kapacitu 6,2 milión kontajnerov (TEU).^[24] V roku 2008 sa začalo rozširovanie prístavu za 1,2 miliardu amerických dolárov.^[25] Projekt na čele so Sri Lanka Ports Authority bol vybudovaný spoločnosťou Hyundai Engineering and Construction Company.

Ostatné

Ďalšie prístavy:

• Hambantota Port
• Dikkowitta Fishery Harbour
• Kankesanthurai Port

Potrubie

Na Srí Lanke sa nachádza 62 km ropného potrubia.^[26]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Doprava na Srí Lanke

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Transport in Sri Lanka na anglickej Wikipédii.