Aglaia, Eufrosyné a Thaleia, Galleria degli Uffizi, Florencia

Aglaia (starogr. Ἀγλαΐα – Aglaia), lat. Aglaea) je v gréckej mytológii dcéra najvyššieho boha Dia a oceanidy Eurynomé (avšak podľa inej verzie boha slnka Hélia a najády Aigly.

Bola jednou z Charitiek, bohýň pôvabu a krásy.

Najznámejšie boli tri:

• Aglaia bola najmladšia, nazývaná "Skvejúca sa" alebo "Žiariaca krásou". Niektoré zdroje uvádzajú, že bola

Asklépiovou dcérou a neskôr manželkou Hefaista.

• Eufrosyné – "Potešujúca srdce", bola bohyňou radosti, stelesnením pôvabu a krásy.
• Thaleia – "Kvetonosná", bola bohyňou hostín a slávností, v tej súvislosti označovaná ako "bohatá" alebo "hojná, výdatná"

Menej známe boli ďalšie ich sestry Charis, Pasithea, Kléta, Faenna, Thalló, Auxó a Hégemoné.

Charitky boli pôvabné a milé, láskavé k ľuďom i k bohom, ľuďom poskytovali mnohé dobrodenia. Takmer vždy boli v spoločnosti iných bohov, ochraňovali priebeh slávností a hostín. Obzvlášť však dbali o krásu umenia. Boli ctené ako ostatné bohyne, mali aj svoje chrámy, boli zobrazované ako pôvabné a tancujúce dievčatá, s touto krásnou symbolikou:

• Vždy v trojici – sú tri druhy dobrodenia (dať, prijať, vrátiť)
• Držia sa vždy za ruky – dobrodenia ako reťaz prechádzajú z ruky do ruky
• Vyjadrujú radosť – tou sa teší ten, kto dáva aj ten, kto prijíma
• Sú mladé – spomienka na dobrodenie nesmie zostarnúť
• Majú priesvitné rúcha – dobrodenie sa nebojí pohľadu

Odraz v umení

Podoba Charitek sa zachovala na veľkom počte umeleckých diel – sochách, reliéfoch, vázových maľbách:

• Súsošie Tri Grácie je rímska kópia z 3. až 2. stor. pred Kr., je vo Vatikánskom múzeu.
• Najznámejšie staroveké súsošie Charitiek stálo pri vchode do Aténskej Akropoly, podľa Pausania vraj bolo dielom filozofa Sokrata, ktorý bol pôvodne povolaním sochár, toto dielo sa však nezachovalo.

Zdroje

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí.  : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aglaia na českej Wikipédii.