Alétes alebo Alétés (starogr. Ἀλήτης – Alétes/iný prepis:Alétés, lat. Aletes) je v gréckej mytológii syn mykénskeho kráľa Aigistha. Bol po krátky čas kráľ v Mykénach.

Jeho činy sami o sebe by nezabrali veľké miesto v gréckych mýtoch, vládcom v Mykénach bol vcelku len nevýznamnú dobu.

Zaberá však významné postavenie v histórii vladárskych rodov Mykén, a to preto, lebo v jeho osobe bola ukončená dlhá krutá generačná a rodinná vojna, keď vraždu nasledovala ďalšia vražda, pomstu nová pomsta. Posledný v tejto krvavej histórii bol práve Alétes.

Postupnosť a skutky:

• Na začiatku bol Tantalos, ktorý sa preslávil tým, že svojho syna Pelopsa zabil, rozštvrtil, uvaril a predložil ako pokrm na hostine bohov. Chcel svojich hostí len vyskúšať, že ak sú naozaj takí vševedúci, či spoznajú, čo im bolo ponúknuté na jedenie. Spoznali a Tantalos neušiel spravodlivému trestu, naveky trpí v podsvetí Tantalove muky. Jeho syna Pelopa však bohovia znovu oživili.

• Pelops mal synov Atrea a Thyesta. Tí celý život súperili o vládu v Mykénach a žiadny prostriedok im pri tom nebol dosť dobrý.

• Thyestes zviedol bratovu manželku Aeropu pod zámienkou, aby mu dopomohla k trónu, ale Atreus ho prekabátil, trónu sa zmocnil a Thyesta vyhnal. Ten so sebou vzal Atreovho syna Pleisthena, vychoval ho a neskôr ho priviedol do Mykén, aby zabil svojho otca. Stalo sa ale to, že Atreus zabil mladíka a až dodatočne v ňom spoznal svojho syna. Aby sa pomstil svojmu bratovi, prilákal Thyesta do Mykén a predložil mu na uvítanie príšerné hody: zabil jeho troch synov a predložil mu ich na misách. Bohovia pomohli zničenému Thyestovi utiecť.

• Atreus ho dal hľadať, ale našiel len jeho posledného syna Aigistha, priviedol ho do Mykén a vychoval ho spoločne so svojimi synmi Agamemnónom a Menelaom. Tí neskôr Thyesta vypátrali, priviedli ho do Mykén a hodili do väzenia. Atreus rozkázal Aigisthovi, aby svojho otca zabil. Lenže väznený Thyestes svojho syna spoznal a beh osudu sa opäť zmenil: mladý Aigisthos naopak prebodol mečom svojho strýka Atrea.

• Potom sa Thyestes a Aigisthos zmocnili vlády nad Mykénami. Atreovi synovia Agamemnón a Menelaos museli utiecť a našli si útočisko u spartského kráľa Tyndarea. Agamemnón sa však po niekoľkých rokoch vrátil a zabil Thyesta. Stal sa mykénskym kráľom, vybudoval silné kráľovstvo a na určitý čas sa aj zmieril s vrahom svojho otca, Aigisthom. Ten sa však nikdy nerozlúčil s myšlienkami na pomstu.

• Potom Agamemnón, ktorý túžil po vojnovej sláve, zorganizoval veľké vojenské ťaženie proti Tróji, aby doviedli späť krásnu Helenu, manželku Menelaa. Uniesol ju totiž Paris, syn trójskeho kráľa Priama. Vojna trvala dlhých desať rokov, nakoniec však priniesla Grékom víťazstvo a Tróji totálnu skazu.

• Aigisthos sa vojny nezúčastnil. Naopak – navštevoval opustenú kráľovu manželku Klytaimnéstru a zvádzal ju tak dlho, až mu podľahla. Spolu potom zosnovali plán, ako sa kráľa zbaviť. Keď sa Agamemnón vracal z vojny, dal manželke dohodnutú správu o svojom návrate. Aigisthos ho privítal a usporiadal veľkú hostinu na jeho počesť, ale v priebehu hodovania znamením privolal dvanásť najatých vrahov, ktorí Agamemnóna a jeho druhov priamo pri stole zabili. Aigisthos nechal kráľa rýchlo pochovať a hneď sa vyhlásil za mykénskeho kráľa. Mykénsky ľud mu ale nikdy ten strašný skutok neodpustil. Aigisthova krutá vláda však trvala len sedem rokov.

• Potom sa vrátil Agamemnonov syn Orestes. Nepoznaný sa dostal do hradu a otcovho vraha Aigistha i zradnú matku Klytaimnéstru prebodol mečom. Za zabitie matky sa musel Orestes očistiť, čo sa stalo v Tauride. Hrozila mu tam aj smrť, ale s pomocou svojej dávno nevidenej sestry Ifigeneie sa vrátil do Mykén.

• V Mykénach sa medzitým zmocnil trónu Alétes. Toho Orestes v sebaobrane prebodol mečom.

A to bol koniec hrozných rokov prelievania krvi, protiprávnych nástupcov na mykénskom tróne. Vlády sa ujal Orestes a tým sa k moci dostal opäť rod Atreov. Orestes už vraj vládol podľa práva. K bohatej mykénskej ríši pridal vládu nad Argom a Spartou. Oženil sa s Hermionou, dcérou spartského kráľa Menelaa a jeho manželky krásnej Heleny. Mal vraj dvoch synov: Penthila (jeho matkou bola Erigoné, dcéra Aigistha) a Tisamena, ktorého matkou bola Hermiona. Orestes vládol spravodlivo a k spokojnosti svojho ľudu až do vysokého veku, kedy zomrel prirodzenou smrťou.

Tak skončilo vražedné besnenie, ktoré trvalo niekoľko generácií.

Literatúra

• Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
• Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
• Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
• Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
• Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alétés na českej Wikipédii.

Pozri aj

• Zoznam kráľov Mykén