Antiopé alebo Antiopa alebo Antiope (starogr. Ἀντιόπη – Antiopé, lat. Antiope) je v gréckej mytológii dcéra tébskeho kráľa Nyktea^[1] (podľa inej verzie riečneho boha Asópa^[2]), milenka najvyššieho boha Dia.^[3]

Antiopé bola taká krásna, že upútala pozornosť najvyššieho boha Dia a stala sa jeho milenkou.^[3] Keď oťarchavela, zo strachu pred svojím otcom ušla do Sikyónu, kde sa s ňou oženil tamojší kráľ Epópeus.^[4][1] Jej otec Nykteus to znášal veľmi ťažko a keď umieral zaviazal svojho brata Lyka prísahou, aby nenechal Antiopu bez trestu. Lykos následne usporiadal vojenskú výpravu na Peloponéz, mesto Sikyón zničil, kráľa Epopea zabil a Antiopu zajal.^[4][1] Na spiatočnej ceste v boiótskej Eleutherii^[4] porodila Antiopa dvojčatá a pohodila ich v lese na vrchu Kitharión^[5][1] (podľa iných antických prameňov ich však v lese nechal Antiopin strýko Lykos na nátlak svojej manželky Dirky)

Opustené deti potom našiel pastier, ktorý si ich vzal k sebe, dal im mená Amfión a Zéthos a vychoval ich. Po rokoch dospeli a z oboch sa stali urastení mládenci, ktorí sa povahou odlišovali. Amfión bol jemný, miloval hudbu, zatiaľ čo Zéthos bol silák, miloval lov a zápas. Napriek tomu žili spokojne spolu, nič netušiac o svojom pôvode.

Lykos a jeho manželka Dirké zatiaľ Antiopu uvrhli do väzenia, kde strávila dlhé roky, až kým jej Zeus nakoniec dopomohol k úteku do hôr.^[4] Možno to bola náhoda, možno božia vôľa, keď sa dostala práve k pastierovi a k svojim synom. Než si však mohli všetko vysvetliť, objavila sa Dirké, ktorá vyhlásila, že prijali otrokyňu na úteku a prikázala bratom, aby ju priviazali k rohom býka a nechali ju ním usmrtiť.^[1] Bratia váhali, ale nakoniec sa rozkaz kráľovnej odhodlali splniť. V poslednej chvíli im však pastier povedal, že je to ich matka a nahnevaní bratia okamžite Dirku potrestali rovnakým krutým spôsobom, akým ona chcela potrestať ich matku.

Antiopé a jej synovia sa potom vrátili do Téb. Po dohode s bohom Hermom upustili od potrestania kráľa Lyka, život mu ponechali, ale z mesta ho vyhnali. (podľa inej verzie ho zbavili vlády a zabili.) Potom sa ujali vlády, dali sa do zveľaďovania mesta a do výstavby silnejších hradieb.

Referencie a bibliografia

1. ↑ ^{a b c d e} Hyginus, Fabulae 8.
2. ↑ Homér, Odysea, 11,260.
3. ↑ ^{a b} Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 58.
4. ↑ ^{a b c d} Apollodoros, Bibliotheca, 3,5,5.
5. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,38,9.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Antiopé (Aszóposz leánya) na maďarskej Wikipédii a Antiopa na českej Wikipédii.