A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kaučuk je polymérový materiál prírodného alebo syntetického pôvodu, vyznačujúce sa veľkou pružnosťou, teda schopnosťou sa účinkom vonkajšej sily výrazne deformovať a potom opäť zaujať pôvodný tvar. Je to teda tzv. elastomér. Kaučuky sú základnou surovinou pre výrobu gúm. Guma vzniká z kaučuku vulkanizáciou, čo je teplom alebo katalyzátorom (urýchľovač) podporovaná reakcia vulkanizačného činidla (napr. síry alebo sírnych zlúčenín). Tá vedie k vzniku disulfidických mostíkov medzi makromolekulami gumy a k tvorbe riedkej trojrozmernej polymérnej siete. Čím dlhšie vulkanizácia prebieha, tým viac mostíkov vzniká a tým je výsledná guma tvrdšia. Vulkanizáciou sa zvyčajne zásadne zlepšia vlastnosti kaučuku, napríklad pevnosť v ťahu, vratnosť deformácie, štruktúrna pevnosť, odolnosť a rozpustnosť.
Prírodný kaučuk
Z chemického hľadiska ide o cis -1,4-polyizoprén. Z tropického stromu kaučukovníka brazílskeho sa narezávaním jeho kôry získava surový kaučuk (latex). Ten sa upravuje zrážaním napr. kyselinou mravčou, perie vodou a vysuší na materiál zvaný krepa. Jeho ďalšími úpravami (prídavkom plnív, ďalších aditív a vulkanizáciou) sa vyrába guma.
Syntetické kaučuky
Vyrába sa polymerizáciou alebo kopolymeráciou niektorých nenasýtených uhľovodíkov, môže mať rôzne zloženie. Medzi najbežnejšie druhy patria polybutadienové kaučuky, etylén – propylénové gumy a izoprenové kaučuky (ich monomérom je izoprén, teda sú chemickú obdobou prírodného kaučuku). Medzi syntetické gumy patria aj silikónové kaučuky, čo sú zosieťované Polysiloxány, ale aj Polychloroprene a iné halogénované kaučuky. Z kaučuku na báze uhľovodíkov sa guma vyrába prídavkom plnív, antioxidantov, vulkanizačných činidiel a následnou vulkanizáciou.
História
Prírodný kaučuk bol v Európe známy približne od polovice 18. storočia. Kaučukovníky pre jeho výrobu sa pestovali až do druhej polovice 19. storočia len v Južnej Amerike, neskôr aj v juhovýchodnej Ázii. Rozhodujúce pre širšie využitie prírodného (a neskôr i syntetického kaučuku) bol vynález vulkanizácie, ktorý sa zvyčajne pripisuje američanovi Charlesovi Goodyearovi a datuje sa do roku 1844. Prvými synteticky pripravenými kaučukmi bol polyizoprén (1909 v Nemecku) a polybutadién (1910 v Rusku). Významný bol aj vynález butadién-styrén termoplastického kaučuku, ktorý vyrobili nemeckí chemici v roku 1935.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaučuk
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaučuk na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Chladiace médiá
Desikanty
Fiktívne materiály
Keramické materiály
Keramika
Kompozitné materiály
Kovy
Materiálová veda
Materiály s vysokou tvrdosťou
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk