A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Roberto Marcelo Levingston | ||||||||
30. prezident Argentínskej republiky (de facto) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 18. jún 1970 – 23. marec 1971 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 10. január 1920 San Luis, Argentína | |||||||
Úmrtie | 18. jún 2015 (95 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Alma mater | Národná vojenská akadémia | |||||||
Profesia | vojak, pedagóg | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Bety Nelly Andrésová Llanaová | |||||||
Deti | Roberto Antonio María Cristina Alberto Marcelo | |||||||
Odkazy | ||||||||
Roberto Marcelo Levingston (multimediálne súbory) | ||||||||
Roberto Marcelo Levingston Laborda (* 10. január 1920, San Luis – † 18. jún 2015, Buenos Aires) bol argentínsky politik, vojak a pedagóg. 18. júna 1970 sa stal (de facto) 30. prezidentom Argentínskej republiky po vojenskom prevrate, ktorý zvrhol predchádzajúcu vojenskú vládu generála Juana Carlosa Onganíu. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 35. prezidenta krajiny. Pôsobil v argentínskej armáde, dosiahol hodnosť brigádneho generála.
Životopis
Narodil sa v meste San Luis v rovnomennej provincii do rodiny škótskeho, francúzskeho a španielskeho pôvodu. V roku 1938 začal študovať na Národnej vojenskej akadémii, následne po jej absolvovaní bol zaradený ku kavalérii. V roku 1948 bol povýšený do hodnosti kapitána, pričom od tohto obdobia začal pôsobiť na ministerstve vojny. Po dvoch rokoch začal pôsobiť vo vojenskej tajnej službe. V roku 1956 bol povýšený už na podplukovníka a od nasledujúceho roka pôsobil ako pedagóg na Vysokej vojenskej škole.[1] V roku 1957 pôsobil krátko ako vojenský atašé v USA. Na konci roka 1960 bol povýšený do hodnosti plukovníka a začal pôsobiť vo veliteľstve 3. armádneho zboru, neskôr sa vrátil znova do vojenskej tajnej služby. V roku 1963 začal pôsobiť v generálnom štábe pozemných síl. Následne sa stal riaditeľom Logistickej školy generála Lemosa, potom bol pridelený k americkému vojenskému atašé. V roku 1966 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a v nasledujúci rok sa vrátil do generálneho štábu pozemných síl, súčasne znova pôsobil vo vojenskej tajnej službe, no už ako jej veliteľ. Od januára 1969 do júna 1970 pôsobil opäť v USA ako vojenský atašé.[2]
Od roku 1966 vládol v Argentíne generál Juan Carlos Onganía ako prezident de facto po vojenskom prevrate. Jeho vláda však postupne začala vyvolávať kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii občianske nepokoje. Zhoršenie situácie pre prezidenta začalo 29. mája 1970, kedy bol unesený bývalý prezident generál Pedro Eugenio Aramburu ľavicovou gerilovou organizáciou Montoneros. Únoscovia okrem iného požadovali navrátenie tela bývalej prvej dámy Evy Perónovej, ale potom, čo vláda ich požiadavky nesplnila, únoscovia Aramburua zastrelili. Objavili sa však aj podozrenia, že bývalého prezidenta nechal zavraždiť sám Onganía, lebo sa obával, že by armáda mohla Aramburua presadiť na jeho miesto.[3] Vražda bývalého prezidenta veľmi oslabila postavenie Onganíu, na čo už reagovali ozbrojené sily a 8. júna 1970 ďalším vojenským prevratom prezidenta zosadili. Prevrat nariadil generál Alejandro Agustín Lanusse, ktorý bol vrchným veliteľom ozbrojených síl. Na čelo krajiny sa dostal admirál Pedro Gnavi, ktorý prechodne vládol do 18. júna, kedy bol za prezidenta prekvapivo vymenovaný práve generál Levingston, ktorý však bol pre verejnosť úplne neznámou osobou. Levingston chcel vykonávať politickú agendu, ktorú presadzovali ozbrojené sily.[4] V skutočnosti si však chcel získať ľudovú podporu a tak nechal zvýšiť mzdy. Jeho ekonomické opatrenia však situáciu iba zhoršili, vyvolali zvýšenie inflácie, zníženie zahraničného kapitálu a obnovili nespokojnosť obyvateľstva, ktoré požadovalo obnovu demokratického systému. Na to tlačili aj politické strany a Perónisti. Odbory následne vyvolali sériu štrajkov, ktoré ochromili krajinu a vyvolali ďalšie masové protesty po celej krajine, ktoré armáda veľmi tvrdo potlačila. Generálny štáb ozbrojených síl na túto situáciu reagoval 23. marca 1971, keď vyzval Levingstona na rezignáciu. Na jeho miesto nastúpil vrchný veliteľ ozbrojených síl generál Alejandro Agustín Lanusse. Po regiznácii už v politickom živote nepokračoval, zomrel v júni 2015 vo veku 95 rokov v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[5]
Referencie
- ↑ Roberto Marcelo Levingston . buscabiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ Roberto Marcelo Levingston . biografiasyvidas.com, . Dostupné online.
- ↑ Roberto Marcelo Levingston . ecured.cu/, . Dostupné online.
- ↑ Roberto Marcelo Levingston . laguia2000.com, . Dostupné online.
- ↑ Murió Roberto Marcelo Levingston . anacion.com.ar, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roberto Marcelo Levingston
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Adolfo Rodríguez Saá
Agustín Pedro Justo
Alberto Fernández
Alejandro Agustín Lanusse
Alfredo Oscar Saint Jean
Arturo Frondizi
Arturo Rawson
Arturo Umberto Illia
Bartolomé Mitre
Bernardino Rivadavia
Carlos Lacoste
Carlos Menem
Carlos Pellegrini
Cristina Fernándezová Kirchnerová
Domingo Faustino Sarmiento
Domingo Faustino Sarmiento
Edelmiro Julián Farrell
Eduardo Camaño
Eduardo Duhalde
Eduardo Lonardi
Fernando de la Rúa
Gervasio Antonio de Posadas
Héctor José Cámpora
Hipólito Yrigoyen
Horacio Tomás Liendo
Javier Milei
Jorge Rafael Videla
Jorge Rafael Videla
José Domingo Molina Gómez
José Evaristo Uriburu
José Evaristo Uriburu
José Félix Uriburu
José Félix Uriburu
José Figueroa Alcorta
José María Guido
José Rondeau
Juan Carlos Onganía
Juan Esteban Pedernera
Juan Perón
Julio Argentino Roca
Justo José de Urquiza
Justo José de Urquiza
Leopoldo Galtieri
Luis Sáenz Peña
Manuel Quintana
Marcelo Torcuato de Alvear
Mauricio Macri
Miguel Juárez Celman
Néstor Kirchner
Nicolás Avellaneda
Pedro Eugenio Aramburu
Pedro Pablo Ramírez
Raúl Alberto Lastiri
Raúl Alfonsín
Ramón Castillo
Ramón Puerta
Reynaldo Bignone
Roberto Eduardo Viola
Roberto Eduardo Viola
Roberto María Ortiz
Roberto Marcelo Levingston
Roque Sáenz Peña
Santiago Derqui
Vicente López y Planes
Victorino de la Plaza
Zoznam prezidentov Argentíny
Zoznam prezidentov Argentíny
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk