Ze světa islámu je publikácia, ktorá obsahuje dielo Aloisa Musila s predhovorom troch členov „Akademickej spoločnosti Aloisa Musila“. Editorom je Pavel Žďárský. Kniha vyšla v roku 2014 pri príležitosti 70. výročia úmrtia českého arabistu vo vydavateľstve Akropolis v Prahe. Predhovory – štúdie napísali Luboš Kropáček, Jaroslav Franc a Pavel Žďárský. Dielo má vysokú hodnotu ako odbornú a obsahovú, tak aj grafickú. Obsah lektorovali odborníci arabisti. Na finančne nákladné vydanie prispela Grantová agentura ČR spolu s Karlovou univerzitou – jej Husitskou teologickou fakultou. Monografie Aloisa Musila pochádzajú z roku 1941, kedy ich dopísal, no nemal možnosť publikovať v situácii Protektorátu Čiech a Moravy, ktorá nepriala českej vede a kultúre.^[1]

Musilove cestovanie začalo v roku 1895, keď sa ocitol na doktorandskom štúdiu na École biblique v Jeruzaleme. V roku 1899 dostal štipendium a začal študovať v Britskom múzeu v Londýne a v londýnskych knižniciach arabský svet. Jeho celoživotné cesty po arabskom a moslimskom priestore sa stali zdrojom vedomostí pre monografie, ktoré sú základom knihy. Vo svojom rozprávaní Musil preniká do tém sociálnych, ekonomických, náboženských a kultúrnych, zaujímal ho život v Oriente ako komplex javov. Islam opisuje v celej jeho šírke a výskyte, od Blízkeho východu až po Čínu. Publikácia obsahuje bohatý obrazový materiál z múzeí, súkromných zbierok aj z jeho osobného archívu.

Alois Musil vnímal svet moslimov s nadhľadom a ľudským porozumením, veď nie darmo ho kmeň Beduínov uznal za svojho vodcu. Sociálne vzťahy posudzuje inovatívnym spôsobom, napríklad postavenie ženy v moslimskej rodine v období prvej svetovej vojny až do 30. rokov 20. storočia vníma ako emancipovanejšie, než by sa Európanovi zdalo kvôli jeho šablónovitému chápaniu moslimského sociálneho chovania. V knihe čitateľ nájde viacero miest, kde Musil objaviteľsky odkrýva nepoznané črty spoločnosti rozhádanej pôsobením rôznych náboženských prúdov, ktoré mali nejednotný názor takmer na všetko vrátane emancipácie žien.

V Egyptě se jednoženství šířilo, rovněž i v Turecku a Íránu, kde bylo jednoženství vyhlášeno zákonem. Na celém muslimském venkově nebyl harém, ženy konaly práce jako muži. Málokterá nosila závoj, harém byl pouze ve městech, a to jen v bohatých rodinách.(...)^[2]

Referencie

Zdroj

• MUSIL, Alois. Ze světa islámu. 1. vyd. Praha : Akropolis, 2014. 443 s. ISBN 978-80-7470-062-0.

Literárny portál