A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Andrej Chazár | |
priekopník liečebnej pedagogiky, advokát | |
Narodenie | 2. júl 1745 Jovice, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 1. február 1816 (70 rokov) Rožňava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Andrej Chazár |
Andrej Chazár[1] (staršie: Andrej Cházár[2]; po maďarsky: Cházár András; * 2. júl 1745, Jovice – † 1. február 1816, Rožňava) bol priekopník liečebnej pedagogiky, zakladateľ prvej školy pre sluchovo postihnutých v Uhorsku, advokát.
Život
Narodil sa 2. júla 1745 v Joviciach v schudobnenej šľachtickej rodine. Rožňava je od Jovíc vzdialená 4 kilometre a rozprestiera sa na úpätí severnej časti Silickej planiny v rodine Andreja Chazára a jeho manželky Kataríny, rodenej Zebikovej. Andrej Chazár bol ešte malým dieťaťom, keď im vyhorel dom, a tak sa musel od svojich trinástich rokov starať o seba sám. Štúdiá si hradil z tých peňazí, ktoré získal z vyučovania iných detí. Študoval v Brezne, Dobšinej, Kežmarku a štúdiá ukončil v Bratislave.
Od roku 1766 pracoval v známych advokátskych kanceláriách ako právny praktikant. V roku 1773 si v Rožňave otvoril kanceláriu a rýchlo sa z neho stál vyhľadávaný advokát. V podstate neprehral žiadny súdny spor. Napísal aj viacero prác z oblastí práva. Keď cisár Jozef II. v roku 1784 vydal nariadenie, podľa ktorého sa muselo pojednávať na súde v nemčine, na protest proti tomuto nariadeniu sa vzdal svojej advokátskej praxe, hoci vynikajúco ovládal nemčinu aj latinčinu, a začal sa venovať hospodárstvu a regionálnej politike.
V Joviciach pod horami si postavil letný byt, rodinnú hrobku, rybník a park. Dedinčania to volali Gruľahrad, pretože on v Joviciach a v Gemeri začal pestovať grule (zemiaky). V Nyírjesi, ktorý sa nachádza medzi Krásnou Hôrkou a Rožňavou pri hlavnej ceste, postavil dom a krčmu.
Ako úspešný človek mal veľa nepriateľov. Najväčší z nich bol Anton Andráši, rožňavský biskup, ktorý najskôr napadol jeho šľachtický pôvod a neskôr chcel od neho vysúdiť nyírjesskú krčmu. Aj v rodinnom živote ho zasiahli viaceré údery a práve pre tieto okolnosti sa stal citlivejší k utrpeniu iných. V roku 1790 pred Krajinským snemom predložil nadčasový list, ktorý písal v mene pospolitého vidieckeho ľudu. V ňom predložil také moderné požiadavky ako povinnú školskú dochádzku, zmeny vo všeobecnej zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti aj chudobným a rovnosť pred zákonom pre každého.
Smútiac po smrti svojej tretej manželky odcestoval do Viedne, kde ho priatelia vzali na návštevu do ústavu pre hluchonemé deti. Výsledky dosiahnuté v ich vyučovaní v ňom zanechali veľký dojem a od tohto okamihu s veľkým zanietením pracoval na tom, aby aj v Rožňave vznikol podobný ústav. Ako prvé zariadil na viedenskom dvore vydanie kráľovského nariadenia, v ktorom boli zahrnuté všetky jeho odporúčania. V nariadení však stálo, že ústav nebude zriadený v Rožňave, ale v biskupskom paláci vo Vacove. Požiadal preto o pomoc vedenie Gemerskej župy a na vlastné náklady vytlačil 7 000 o prosebných listov. Tieto rozposlal po celej krajine a aj do zahraničia. Keď zhromaždil dostatočné finančné prostriedky, vypísal konkurz na učiteľov a poslal ich na ročné školenie do Viedne.
15. marca 1802 bol slávnostne otvorený Kráľovský národný ústav pre hluchonemých vo Vacove, ale na otvorenie ho nepozvali, dokonca ho ani nespomenuli v prvom písomnom zápise histórie ústavu. Napriek tomu dnes už ústav nesie jeho meno.
Referencie
- ↑ CHAZÁR, Andrej. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 20.
- ↑ Cházár, Andrej. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 531 s. S. 395.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Chazár
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudo Ondrejov
Štefan Fajnor (hudobný skladateľ)
Štefan Holý
Štefan Hrušovský (právnik)
Adam Kardoss
Alexej Duchoň
Andrej Chazár
Andrej Danko
Andrej Hanzlík
Boris Susko
Daniel Šimon Beniač
Daniel Lipšic
Daniel Okáli
Emil Stodola
Ernest Valko
František Hánrich
František Veselovský
Gabriel Zmeškal
Ignác Radlinský
Imre Turchányi
Ivan Fiačan
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Čarnogurský
Ján Drgonec
Ján Mudroň
Ján Nepomuk Herkeľ
Ján Rumann
Ján Sekáč (verejný činiteľ)
Ján Vanovič (advokát)
Ján Zibrín
Július Botto
Július Holesch
Janko Jesenský
Jaroslav Chovanec
Juraj Bánik
Koloman Novacký
Libor Klimek
Lucia Plaváková
Mária Kolíková
Marko Gažík
Martin Glváč
Martin Martinček
Matej Huťka
Michal Dobrovič
Michal Zibrin (advokát)
Milan Ivanka
Milan Kohút (národnokultúrny pracovník)
Miloš Vančo
Miroslav Abelovský
Oszkár Világi
Pavel Nechala
Peter Kerecman
Róbert Madej
Robert Kaliňák
Robert Kubiš
Samo Daxner
Samuel Belluš
Samuel Bodorovský
Svetlana Ficová
Svetlana Gavorová
Tibor Böhm
Tomáš Borec
Vendelín Bohboj Kutlík
Viliam Karas
Vladimír Krno
Vlastimil Ondrejka
Vojtech Wick
Zoltán Farkas
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk