Politický pamflet Thomasa Paina – Common sense (zdravý rozum); 1776

Zdravý rozum (po fr. bon sens, po ang. common sense, výraz pochádza z latinského sensus communis, sensus = zmysel, communis = spoločný, v bežnom jazyku zvykne synonymicky vyjadrovať: "sedliacky rozum"^[1] alebo "mať filipa".) je sociologický a filozofický princíp, ktorý sa v slovenskom jazyku používa na popísanie schopnosti človeka využívať predstavivosť, skúsenosti a spomienky k dosiahnutiu istého úsudku alebo názoru o každodennej realite. Táto schopnosť sa na rozdiel od individuálneho uvažovania opiera o predpoklad univerzálnych rozumových schopností, ktoré sú rovnaké pre každého človeka. Výraz sa taktiež zvykne v hovorovej reči využívať na označenie rozumu obyčajného (priemerného) človeka alebo súhrn významových útvarov (najmä názorov a foriem myslenia) a návykov, ktoré používa obyčajný človek vo svojej každodennej činnosti. Dôležitosť zdravého rozumu v bežnom ľudskom živote je nesmierna, pretože nám dovoľuje vyvarovať sa každodenným nebezpečenstvám a predchádzať nehodám.

Podľa škótskej školy je zdravý rozum vrodený základ každého poznania pravdy.^[2]

Zdravý rozum a sociológia

Napriek nedôvere v zdravý rozum v exaktných vedeckých disciplínach ako je fyzika, biológia alebo matematika, sa v sociálnych vedách stretávame so skúmaním zdravého rozumu. V sociológii nám každodenné skúmanie bežného a univerzálneho správania, ktoré je rovnaké pre všetky bytosti, pomáha odhaliť rôzne vzorce bežného správania, ktoré nevychádzajú zo vzdelania a abstraktného uvažovania. Tieto všeobecné vedomosti o realite vychádzajúce z empirických skúseností nám slúžia ako ukazovateľ každodenných postupov, ktoré je ťažké zdôvodniť racionálnym uvažovaním. Práve preto sa sociológia snaží pristupovať k zdravému rozumu ako objektu, ktorého skúmanie nám pomáha pochopiť fungovanie ľudskej spoločnosti.^[3]

Kritika zdravého rozumu

Na druhej strane je nesmierne dôležité upozorniť na nedostatky s ktorými sa zdravý rozum stretáva v situáciach, ktoré si vyžadujú dôkladnú racionálnu analýzu a odstup. Pri skúmaní vedeckých fenoménov nie je možné sa odvolávať iba na zdravý rozum, pretože napriek rozmanitým formám a univerzálnosti je založený na subjektívnom ponímaní reality.^[4]

Referencie

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.