Diagram je v architektúre samotná idea výslednej formy - jej základ sa vyvíja z niekoľkých jednoduchých geometrických telies, na ktoré je aplikovaná rada geometrických pretváraní (prenikanie, otáčanie, vynechávanie atď.), ktoré so vzrastajúcou mierou ničia pravidelnú východziu štruktúru. Tento fenomén sa objavil v osemdesiatych rokoch 20. stor. v čase tzv. dekonštruktivizmu.

Tvorca

Autorom tejto idey je americký architekt Peter Eisenman (*1932). Ovplyvnený dielom filozofa Jacquesa Derridu napísal o tejto knihu Diagram diaries (Thames and Hudson, Londýn 1999). Myslenie tohoto architekta nestagnuje, ďalej sa vyvíja, ale stále pracuje systémom metódy. Preto nie všetky z jeho nespočetných realizácii môžu byť príkladom zhmotnenia tejto jeho etapy vývoja. Medzi mnohé ukážky patrí rodinný dom Dom III (dom Miller) - Lakeville, Connecticut; pôdorysom je nesymetrický prienik dvoch malých kvádrov, z ktorých jeden je otočený o 45°, vznikajú tak početné nejasné prekrývania, ktoré ničia pravidelnú pôvodnú štruktúru dvoch kvádrov. Rodinný dom Dom VI (dom Frank) - Cornwall, Connecticut sa preslávil vďaka schodisku obrátenému "hore nohami". Farebné riešenia fasád naznačujú, ktorým vzájomným vzťahom je priradená stavebná časť alebo iba jej strana.

Idea

Táto architektúra je autonómna, stáva sa celkom nezávislou od kritérií účelnosti. Architektonický objekt sa stáva nositeľom protikladov, ktoré sa prejavujú vzájomným prenikaním, otáčaním a vynechávaním. V konkurencii so stĺpmi, stenami a priestorom vystupujú ako premenné geometrické veličiny línie, plochy a objemy. Celková koncepcia spočíva práve v tom, že objekt už nie je vnímaný ako ucelená forma. Je tu vedomá inverzia reči pojmov architektúry, ktorá patrí ku odklonu od pozitivistického chrakteru formy a funkcie. Pomocou diagramu sa architektúra stáva uceleným znakom , ktorý v sebe zahŕňa symbol ako taký ako aj symbol niečomu umelo prisúdený. Peter Eisenman používa diagram ako prostriedok transformujúci vnútornú motivovanosť - danú na vonkajšiu - prisúdenú. Diagram je vysvetľujúcim a objasňujúcim nástrojom ale aj nástrojom generatívnym. Nevysvetľuje iba vzťah jednotlivej stavby a interiority architektúry, ale prináša aj alternatívny vzťah medzi autorom a dielom.

Zdroje

• Eisenman, P.: Diagram diaries, Thames and Hudson, Londýn 1999
• Gossel, P. - Leuthauser, G.: Architektur des 20. Jahrhunderts, TASCHEN 2003, str.: 281, 287-289
• Zervan, M.: Marian Zervan číta knihu Peter Eisenman: Diagram diaries, Projekt 6/2002, Bratislava, SAS, str.: 32-34
• www.citylab.sk Zavillová, I.: Experiment v architektúre (Diagramatická vízia Petra Eisenmana)