Armáda je zoskupenie vojenských jednotiek, najčastejšie dvoch a viac zborov, ktoré môžu mať rôzny počet divízií. Veliteľom armády, je obyčajne generálporučík. Na bojisku môže armáda efektívne operovať svojimi zálohami do veľkosti divízie a premiestňovať ich od jednoho zboru k druhému podľa potreby.

Druhy armád

• Zmiešané niekedy označované aj vševojskové alebo poľné armády v sebe spájajú jednotky rôznych druhov vojsk, a to nielen frontové, ale aj jednotky tylového zabezpečenia. Prevládajúcim druhom vojsk vševojskových armád je obyčajne pechota. Na bojisku sú obyčajne schopné plniť rôzne úlohy a sú preto najuniverzálnejšie.
• Armády jednotlivých druhov vojsk - napríklad tankové, letecké, delostrelecké či mechanizované armády sú v prevažnej miere tvorené jedným druhom vojsk, ktorý v nich prevažuje, alebo je ich hlavnou silou. Sú vytvárané pre plnenie zvláštnych úloh väčších bojových celkov ako sú fronty, či skupiny armád.

Dejiny

Armády spočiatku nemali jednotnú organizáciu a ich početný stav výrazne kolísal v závislosti od druhu a cieľov ich bojových operácii ale aj od bojiska, síl protivníka. Od začiatku 19. storočia armádu tvorilo 3 až 6 zborov. Zbor tvorili 2 až 4 divízie. Okrem zborov (a divízii) mala armáda aj početné menšie podporné jednotky. Počas napoleonského vpádu do Ruska roku 1812 mala 1. ruská armáda 127 000 mužov, zatiaľ čo 2. iba 40 000. 1. pruská armáda v roku 1866 operovala so 140 000 vojakmi a 2. pruská armáda so 115 000 vojakmi^[1].

Počas prvej svetovej vojny mala 8. ruská armáda 225 000 ľudí, zatiaľ čo v 9. armáde bolo 165 000 ľudí^[1]. Cez občiansku vojnu v Rusku boľševici používali armády, ktoré sa neskladali zo zborov ale veliteľovi armády podliehali priamo jednotlivé divízie. Počas druhej svetovej vojny mali nemecké armády rádovo 120 až 250 000 mužov, zatiaľ čo sovietske armády operovali so 60 až 100 000 mužmi^[1]. Početný stav armád na západnom fronte sa obyčajne pohyboval okolo 100 000–200 000 mužov^[2].

Referencie