A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Astatovodík | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | HAt |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 211 g/mol |
Teplota varu | −3 °C (27 °F; 270 K) (prepokladaná[1]) |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 13464-71-6 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Astatovodík je chemická zlúčenina, ktorej vzorec je HAt. Skladá sa z atómu astátu kovalentne viazaného na atóm vodíka.[2] Je to teda halogenovodík.
Táto zlúčenina sa rozpúšťa vo vode za vzniku kyseliny astatovodíkovej, ktorá má podobné vlastnosti ako ostatné halogenovodíkové kyseliny a je z nich najsilnejšia. Má však obmedzené použitie, pretože sa rozkladá na elementárny vodík a astát,[3] ako aj kvôli krátkym polčasom rozpadu izotopov astátu. Keďže jeho atómy majú podobnú elektronegativitu a keďže bol pozorovaný katión At+,[4] disociácia môže viesť k rozkladu na vodík so záporným nábojom (hydrid). Astatovodík teda môže podliehať reakcii
- ,
čo vedie k plynnému vodíku a zrazenine astátu. Astatovodík takisto pokračuje v trende platiacom pre ostatné halogenovodíky, ktorých entalpia vzniku je menej záporná so zvyšujúcim sa protónových číslom. Zatiaľ čo roztoky kyseliny jodovodovíkovej sú stabilné, roztoky s hydróniom a astatidom (aniónom astátu) sú výrazne menej stabilné než zmesi voda-vodík-astát. Okrem toho môže väzbu H–At rozložiť i rádiolýza.
Okrem toho astát nemá žiadne stabilné izotopy. Najstabilnejší je astát-210, ktorého polčas života je asi 8,1 hodiny, čo znamená, že práca s jeho zlúčeninami je veľmi náročná,[5] keďže sa rýchlo rozkladá na iné prvky.
Príprava
Astatovodík sa dá pripraviť reakciou astátu s uhľovodíkmi (napríklad etánom):[6]
Referencie
- ↑ Analytical Chemistry of Technetium, Promethium, Astatine and Francium by Avgusta Konstantinovna. Lavrukhina, Aleksandr Aleksandrovich Pozdnyakov ISBN 0250399237
- ↑ PubChem, "astatane - Compound Summary", accessed July 3, 2009.
- ↑ Fairbrother, Peter, "Re: Is hydroastatic acid possible?", accessed July 3, 2009.
- ↑ Advances in Inorganic Chemistry, Volume 6 by Emeleus, p.219, Academic Press, 1964 ISBN 0-12-023606-0
- ↑ Gagnon, Steve, "It's Elemental", accessed July 3, 2009.
- ↑ HAGEN, A. P.. The formation of bonds to halogens. : VCH Publishers, 1989. ISBN 978-0-470-14538-8.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen astatide na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk