A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
RDS-1 | ||
---|---|---|
Atómová bomba RDS-1 v Moskovskom polytechnickom múzeu | ||
Typ: | Plutóniová nukleárna bomba | |
Miesto pôvodu: | Sovietsky zväz | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 6,4 t | |
Dĺžka: | 3,7 m | |
Šírka: | 1,5 m | |
Sila explózie: | ekvivalent 22 kiloton TNT |
RDS-1 (rus. РДС-1[pozn 1]; «изделие 501» – produkt „501“; атомный заряд «1-200» – atómový náboj „1-200“[1]) bola prvá sovietska atómová bomba. Bomba bola odpálená 29. augusta 1949 v Semipalatinskom jadrovom polygóne, na území dnešného Kazachstanu.
História
ZSSR začal skúmať oblasť jadrovej fyziky už pred druhou svetovou vojnou, no výskum sa v prvom rade zameriaval na výrobu elektrickej energie z jadra. Výskum sa ale zastavil po vypuknutí sovietsko-nemeckej vojny. Po vojne bol obnovený, no už aj s cieľom vyrobiť atómovú bombu. Sovieti využili veľa poznatkov z nemeckého projektu atómovej bomby, ktoré získali po porážke Berlína a zo špionáže amerického projektu Manhattan.
Pri výrobe vlastnej bomby sa rozhodli ísť cestou napodobenia amerických prototypov, ktoré už boli overené v praxi. Vedci sa kvôli tomuto rozhodnutiu pravdepodobne v mnohom opierali o konštrukciu bomby Fat Man, aj keď niektoré časti bomby ako balistické puzdro a elektronika boli sovietskeho dizajnu.
Do leta 1949 boli vyriešené všetky problémy týkajúce sa konštrukcie bomby. Program jej testovania bol sformulovaný v špeciálnom dekréte vydanom Politbyrom. Tam bola bomba uvedená pod krycím názvom RDS-1, čo je skratka z špeciálneho reaktívneho motoru[pozn 1].
Test sa uskutočnil o 7:00 29. augusta 1949 v polygóne UP-2 MO, 170 km od Semipalatinsku v Kazašskej SSR, v suchej neobývanej stepi. Pre skúšku bolo na mieste výbuchu v okruhu 10 kilometrov postavených niekoľko domov z dreva a tehál, most a simulované metro. Taktiež na miesto priviezli rôzne bojové a nebojové stroje, 50 lietadiel a 1538 zvierat.
Bombu umiestnili na 37,5 m vysokú vežu s priehradovou konštrukciou. Po výbuchu sa bomba ukázala o polovicu silnejšia, než sa predpokladalo. Veža, na ktorej bola bomba umiestnená, sa vyparila a pod ňou sa vytvoril kráter s priemerom 3 metre a hĺbkou 1,5 metra, pokrytý sklovitým materiálom. Budovy v okruhu 50 metrov od epicentra boli úplne zničené. Z 1538 zvierat bolo pri výbuchu zabitých 345. Tanky T-34 a poľné delostrelectvo vo vzdialenosti 550 metrov boli poškodené a do vzdialenosti 1500 metrov všetky lietadlá utŕžili podstatné poškodenie. Vo vzdialenosti jedného kilometra a potom ďalej každých 500 metrov boli umiestnené automobily Pobeda, všetkých 10 zhorelo. Z obytných domov, ktoré postavili v skúšobnom poli, nezostal stáť ani jeden.
Väčšinu škôd ale nenapáchala rázová vlna, ale silné vetry. Železobetónový most vo vzdialenosti 1500 metrov bol odhodený o 30 metrov a tanky a stroje boli otočené a prevrátené. Zvieratá silný vietor odvial.
Parametre bomby
Bombu navrhli v Kurčatovskom inštitúte, vtedy označovanom ako „Laboratórium číslo 2“ (rus. Лаборатория № 2) a štiepny materiál (plutónium) do nej vyrobili v závode Majak v Čeľabinskej oblasti.
Sila bomby bola ekvivalentná sile 22 kiloton TNT, jej dĺžka bola 3,7 m, priemer 1,5 m, a hmotnosť 4,6 tony[2], čím je veľmi podobná americkej bombe Fat Man, zhodenej na japonské mesto Nagasaki v druhej svetovej vojne.
Reakcia Západu
Keď boli rádioaktívne produkty jadrového štiepenia z testu zistené americkým letectvom, USA začalo sledovať ich stopu. 23. septembra 1949 americký prezident Harry S. Truman vyhlásil: „Máme dôkazy, že sa v posledných týždňoch v ZSSR vyskytol jadrový výbuch.“ Tento výrok bol zlomom v studenej vojne, ktorá práve začala.
Potom, ako sa potvrdilo, že ZSSR vlastní jadrovú bombu, začal rásť tlak na vyvinutie prvej vodíkovej bomby.
Poznámky
Referencie
- ↑ РДС-1 . Сайт "Современная авиация России", . Dostupné online.
- ↑ Múzeum jadrových zbraní ruského federálneho jadrového centra – všeruského výskumného ústavu experimentálnej fyziky (РФЯЦ-ВНИИЭФ)
Pozri aj
- Projekt Manhattan
- Majak
- Atómová bomba
- RDS-220 (Cár bomba)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému RDS-1
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku РДС-1 na ruskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Atómová bomba
Atómový hríb
B53
Budapeštianske memorandum
Castle Bravo
Fat Man
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk