A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ivan Kononovič Baľuta | |
Narodenie | 24. august 1914 Záporožie, Ruská ríša (dnes Ukrajina) |
Úmrtie | 1977 Záporožie, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina) |
Iné mená | rusky: Балюта, Иван Кононович, |
Prezývky | Jagupov |
Civilná činnosť | sústružník, vedúci technickej kontroly |
Národnosť | ukrajinská |
Vojenská kariéra
| |
Jednotka | partizánsky zväzok Čapajev |
Hodnosť | seržant |
Funkcia | veliteľ |
Vyznamenania | Rad Červenej zástavy, Rad červenej hviezdy, Partizánska hviezda a ďalšie |
Účasť v bojoch
| |
Vojny | Druhá svetová vojna |
Bitky | Slovenské národné povstanie |
Ivan Kononovič Baľuta rus. Балюта, Иван Кононович, (* 24. august 1914, Záporožie, Ruská ríša - †1973, Záporožie, Sovietsky zväz) bol pôvodom Ukrajinec. V apríli 1944 sa stal prvým veliteľom Automatnej partizánskej skupiny Čapajev, ktorá v tom istom roku operovala na východnom Slovensku. V októbri 1944 bol na základe vykonštruovaného obvinenia zadržaný a nasledujúci mesiac uväzenený. Prepustený bol v júni 1945 a v roku 1964 plne rehabilitovaný.
Mladosť
Ivan Kononovič Baľuta sa narodil v robotníckej rodine. Vyučil sa za sústružníka a pracoval v závore Záporožstaľ, V rokoch 1936-1937 vykonával základnú vojenskú sužbu v Červenej armáde. kde absolvoval plukovnú službu v hodnosti seržanta. Po jej absolvovaní sa vrátil späť do svojho civilného zamestnania.
Počas druhej svetovej vojny
Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v júni 1941 a vypuknutí Veľkej vlasteneckej vojny je Záporožstaľ evakuovaný na nové bezpečné miesto . Baľuta sa zúčastnil prípravy evakuácie závodu no skôr ako sa im podarilo evakuovať celý závod, prišli nemecké jednotky a okupácia.
Nútené práce v Nemecku
Začiatkom roka 1942 Nemci Baľutu deportovali na nútené práce do Nemecka. Pracoval v závode na výrobu vagónov pri Mníchove, no keďže sa tam podieľal na sabotážach, deportovali do koncentračného tábora v Dachau. Po polročnom väznení bol opäť zadelený do pracovného tábora, tentoraz v Poľsku, no počas transportu do Poľska sa mu podarilo ujsť a dostal sa na Slovensko.
Dostal sa na Liptov, kde ho zamestnal Pavel Ruman z Bobrovoníka. Baľuta pracoval na stavbe domu. Na Liptove sa zoznámil s odbojovými aktivistami a koncom roka 1943 aj npor. let. Ľudovítom Kukorellim.
Partizánsky veliteľ
Baľuta bol medzi skupinou sovietskych utečencov, ktorých Kukorelli za pomoci odbojových príslušníkov žandárstva previezol vo februári 1944 na východné Slovensko.
Najskôr sa spoločne s ďalšími sovietskymi utečencami ocitol v "drevorubačskom tábore" na Maťaška (dnes Matiaška). Keďže miestni odbojoví aktivosti plánovali založenie organizovanej partizánskej skupiny a tábor na Matjažke nevyhovoval zvyšujúcemu sa počtu osôb, padlo rozhodnutie o presune do nového tábora. Za budúcu záklaďňu boli vybrané Slánske vrchy a tábor nad obcou Petrovce.
Dňa 9. apríla 1944 vznikla 1. automatná partizánska skupina Čapajev a Ivan Kononovič Baľuta sa stal jej veliteľom.
Ako veliteľ partizánskej skupiny sa zúčastňoval aj rokovaní s vojakmi Východoslovenskej armády, s velením skupiny Karasjov-Stepanov a ďašími, či už domácimi ilegálnymi odbojovými skupinami, alebo skupinmi, ktorí prenikali na Slovensko
Dňa 29. augusta odletel Baľuta lietadlom z partizánskeho letiska pri obci Petrovce za front, kde pobudol dva dni. Na Štábe partizánskeho hnutia pri 1. Ukrajinskom fronte (UF) podával informácie o situácii na východnom Slovensku, prevzal splnomocnenie na pokračovanie vo funkcii veliteľa partizánskeho zväzku a vyznamenanie Rad Červenej zástavy. Súčane bol partizánsky zväzok Čapajev zaregistrovaný. Na vychodné Slovensko sa vrátil 1. septembra 1944,
Na konci prvej dekády septembra sa zvázok v súvislosti so začiatkom Karpatsko-duklianskej operácie presunul do nového operačného priestoru - Ondavskej vrchoviny. Pri obci Závada bolo zriadené ďalšie partizánske letisko, ktorým partizáni udržiavali kontakt s velením sovietskych a česko-slovenských jednotiek . Dňa 3. októbra k Závade priletelo lietadlo s odkazom pre veliteľa Baľutu, aby sa dostavil na Štáb partizánskeho hnutia pri 1. UF. Baľuta ním odlete nasledujúci deň a už sa ku svojej jednotke nevrátil.
Obvinenie zo špionáže
Zo štábu partizánskeho hnutia pri 1, UF bol Baľuta 7. októbra 1944 presunutý do Kyjeva na Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia, kde bol 15. novembra 1944 vzatý do väzby. V júni 1945 bol pre nedostatok dôkazov z väzby prepustený.
Po vojne
Po vojne slúžil Baľuta v hodnosti seržanta od júla 1945 v automechanickej rote. Pre chorobu bol však koncom roka 1945 z armády uvoľnený. Učil na učňovskej škole a v roku 1948 sa vrátil do závodu Záporožstaľ. Absolvoval trojročný kurz pre majstrov a vedúcich výrobných úsekov pri metalurgickej strednej škole.v Záporoží. V roku 1963 sa stal vedúcim technickej kontroly dielní odboru hlavného mechanika. V tom istom roku vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. V roku 1964 ťažko ochorel a prešiel do invalidity. Amputovali mu obidve nohy,
Po odhalení a odmietnutí kultu osobnosti v bývalom Sovietskom zväze sa naštartovalo obdobie rehabilitácií ľudí prerzekvovaných na základe vykonštruovaných obvinení. V roklu 1964 bol plne rehabilitovaný.aj Baľuta. Podľa informácií obsiahnutých liste vedúceho vojenskej kancelárie prezidenta Česko-slovenskej republiky bol Baľuta uväznený na základe zavádzajúcich informácií podaných velením skupiny Alexander Nevskyj. [1]
Referencie
- ↑ PAŽUROVA, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum, 2014. ISBN 9788089514267. Kapitola 7. Kapitola, Rehabilitácie, s. 147-152.
Literatúra
PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. (Monografie.) ISBN 9788089514267. S. 192.
KUZNECOV, Dmitrij. Portréty sovietskych účastníkov Slovenského národného povstania. Bratislava : Múzeum SNP a Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS,, 1985. Slovenský preklad. S. 46-48.
N. MOJSEJENKO. Zvezda Čechoslovakii, Kavaler ordena bratskoj strany. Industriaľnoje Zaporožie, 1970-12-09.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Claude
Anže Kopitar
Anders Bardal
Andrew Brunette
Anna Lee Fisherová
Anton Gracík
Anton II. Grasalkovič
Arthur Jensen
Barbora Laucká-Vítová
Barret Oliver
Bartłomiej Nataniel Wąsowski
Bartholomäus Pitiscus
Bob Corker
Christian Ruud
Csongor Kassai
Cyril Palaj
Elizabeth Debicki
Ella Fuchsová-Lehotská
Ferdinand I. (Rumunsko)
Ferhát Abbás
Fernand Braudel
Gregory Jarvis
György Gyimesi
Harry Markowitz
Hideo Kodžima
Ivan Kononovič Baľuta
Ján Baláž
Jásir Arafát
Jean-Michel Jarre
Jerzy Korolec
John Cipollina
John Green
Jorge Luis Borges
Jozef Ivanko
Jozef Keresztúry
Juraj Hromkovič
Juraj Tužinský
Karen Uhlenbecková
Marc Aaronson
Marlee Matlinová
Martin Skotnický
Milo Urban
Orson Scott Card
Paulo Coelho
Paul Lendvai
Rupert Grint
Saližan Šakirovič Šaripov
Samo Bohdan Hroboň
Samuel Czambel
Sauli Niinistö
Stanislav Háber
Steve Guttenberg
Viliam I. (Holandsko)
Vincenzo Lancia
Vince McMahon
Vojtech Blanár
Vojtech Drexler
William Hay Macnaghten
William Wilberforce
Yves Allegro
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk