Alexander II. Nikolajevič - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Alexander II. Nikolajevič
Alexander II.
Ruský cár, poľský kráľ a fínske veľkoknieža
Alexander II.
Alexander II., erb
Alexander II., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaRomanovci
Panovanie2. marca 1855 - 13. marca 1881
Korunovácia7. september 1855
PredchodcaMikuláš
NástupcaAlexander III.
Biografické údaje
Narodenie29. apríl 1818
Moskva, Ruská ríša
Úmrtie13. marec 1881 (62 rokov)
Petrohrad, Ruská ríša
PochovanieKatedrála svätého Petra a Pavla, Petrohrad, Ruská ríša
Rodina
Manželka
OtecMikuláš I.
MatkaAlexandra Fjodorovna
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlexander II.
(multimediálne súbory na commons)

Alexander II. Nikolajevič (* 29. apríl 1818, Moskva – † 13. marec (podľa juliánskeho kalendára 1. marca) 1881, Petrohrad) bol ruský cár z rodu Romanovcov. Známy aj ako Osloboditeľ, kvôli svojej reformnej činnosti a zrušeniu nevoľníctva. Cár zomrel 13. marca 1881 (1. marca podľa juliánskeho kalendára) na následky zranení, ktoré utrpel pri bombovom atentáte, ktorý na neho spáchali príslušníci tajnej organizácie Narodnaja volja.

Reformná činnosť Alexandra II. (1855-1881)

  • doprava:
    • dobudovaná železničná a cestná sieť
  • hospodárska a sociálna reforma:
    • 1860 - štátna banka na financovanie pôžičiek zo zahraničia
    • 1861 - zrušenie nevoľníctva - obyvateľstvo získalo osobnú slobodu, právo voľného pohybu, vlastníctvo nehnuteľnosti, ale nie pôdu. Aj naďalej nemal roľnícky stav politické práva, za prenájom museli obrábať statkárom pôdu, čím sa v podstate zachovali robotné povinnosti.
  • Správna (územná) reforma:
    • 1864 - zriadené na vidieku zemstvá - volené obecné rady s právomocou rozhodovať o miestnych hospodárskych, vzdelávacích a osvetových, prípadne svojpomocných a charitatívnych záležitostiach
    • 1867 - 18. októbra predal Aljašku - Spojené štáty kúpili Aljašku za 7,2 miliónov vtedajších amerických dolárov
    • 1870 - v mestách vytvorené dumy - samosprávne orgány
  • Súdnictvo:
    • 1864 - zákon rovnosti obyvateľov pred zákonom, právo na verejné pojednávanie, možnosť odvolať sa proti rozsudku
  • Reforma novín a časopisov:
    • zrušenie cenzúry
  • Armáda:
    • zavedená vojenská povinná služba (od 20 rokov)
  • Školstvo:
    • zavedené štátne školy
    • povinná školská dochádzka
  • Cirkevná reforma:

Manželstvá a potomstvo

Cár Alexander II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Mária Alexandrovna (hesenská princezná, rodená Maximiliána Vilhemína Augusta Žofia Mária von Hessen-Darmstadt, 1. júla 1824 – 22. mája 1880). Svadba sa konala 16. apríla 1841, a to aj napriek námietkam Alexandrovej matky Alexandry Fjodorovny (ich príčinou bola zrejme škvrna na Máriinom pôvode, pretože bolo verejným tajomstvom, že jej pravým otcom nie je Ľudovít II. Hesenský, ale komorník jej matky, barón August Ludwig von Senarclens-Grancy). Z manželstva vzišlo osem detí – šesť synov a dve dcéry:

  • Alexandra (1842–1849), (zomrela v útlom veku na meningitídu);
  • Nikolaj (1843–1865), vychovávaný ako následník trónu, zomrel ako 21-ročný na reumatickú horúčku;
  • Alexander III. (1845–1894), ruský cár v rokoch 1881–1894, manželka: dánska princezná Mária (Mária Fjodorovna);
  • Vladimír (1847–1909), manželka: Mária Alexandrína Alžbeta Eleonóra von Mecklenburg-Schwerin;
  • Alexej (1850–1908), manželka: Alexandra, grófka Žukovská;
  • Mária (1853–1920), manžel: princ Alfréd Sasko-Kobursko-Gothajský, druhorodený syn britskej kráľovnej Viktórie;
  • Sergej (1857–1905), manželka: hesenská princezná Alžbeta (Jelizaveta Fjodorovna);
  • Pavol (1860–1919), prvá manželka: Alexandra Grécka (Alexandra Georgijevna), druhá manželka: Olga Karnowicz (Olga Valerianovna Palei).

6. júla 1880 uzavrel cár druhý, morganatický sobáš s kňažnou Jekaterinou Michailovnou Dolgorukovovou (1847—1922), svojou milenkou od roku 1866. Z tohto vzťahu, už za života Márie Alexandrovny (a teda niekoľko rokov pred uzavretím manželstva), vzišli štyri deti:

  • Georgij Alexandrovič Jurjevskij (1872–1913) ∞ grófka Alexandra Oldenburská (1883–1957)
  • Olga Alexandrovna Jurjevská (1873–1925) ∞ gróf merenberský Juraj Mikuláš Nassavský (1871–1948)
  • Boris Alexandrovič Jurjevskij (*/† 1876)
  • Jekaterina Alexandrovna Jurjevská (1878–1959);
    1. manželstvo ∞ 1901 knieža Alexander Vladimirovič Barjatinskij (1870–1910);
    2. manželstvo ∞ 1916 knieža Sergej Platonovič Obolenskij (1890–1978).

Okrem toho mal cár Alexander niekoľko ďalších mileniek. Z týchto vzťahov je známych sedem ďalších detí, medzi nimi:

  • Antoinette Bayer (20. júna 1856 – 24. januára 1948), matkou bola Wilhelmina Bayer;
  • Michael-Bogdan Ogiński (10. októbra 1848 – 25. marca 1909), matkou bola grófka Oľga Kalinovská (1818–1854);
  • Joseph Raboxicz;
  • Charlotte Henriette Sophie Jansen (15. novembra 1844 – júl 1915), matkou bola Sophia Charlotta Dorothea von Behse (1828–1886).

Literatúra

  • RADZINSKIJ, Edvard. Alexander II. : Poslední velký car. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 2007. 560 s. ISBN 978-80-204-1385-7.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Alexander II. Nikolajevič

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Podniky podľa roka založenia

Ettore Bugatti
Eugen Filkorn
Ferdinand Le Cerf
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Florian Ceynowa
François Darlan
Francúzsko
František Gellner
František Novotný (filológ)
George Washington DeLong
Guccio Gucci
Hans Fischer
Hans Kelsen
Heinrich Georg Barkhausen
Hermann Staudinger
Igor Beniač
Irving Langmuir
Ján Botto
Ján Janček (politik)
Ján XXIII. (pápež)
Jacques Offenbach
Jakob Kneip
James A. Garfield
Josip Jurčič
Juan Ramón Jiménez
Jur Hronec
Karol Murgaš (pedagóg)
Kemal Atatürk
Kliment Jefremovič Vorošilov
Kultúra (spoločenské vedy)
Lewis Fry Richardson
Louis Auguste Blanqui
Ludwig Binswanger
Ludwig von Mises
Luitzen Egbertus Jan Brouwer
Lu Sün (spisovateľ)
Mařenka Zieglerová
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Schneider-Trnavský
Miloslav Schmidt
Modest Petrovič Musorgskij
Mustafa Kemal Atatürk
Národné divadlo (Praha)
Nikolaj Ivanovič Pirogov
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Opereta
Osmanská ríša
Otakar Šín
Otakar Španiel
Otto Toeplitz
Pablo Picasso
Pierre Teilhard de Chardin
Praha
Raymond Hood
Richard C. Tolman
Roger Martin du Gard
Rudolf (korunný princ)
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Slovensko
Stefan Zweig
Storočie
Svoradov
Theodore von Kármán
Thomas Carlyle
Tunisko
Vasilij Zeňkovskij
Viedeň
Vincenzo Lancia
Walter Rudolf Hess
Wilhelm Worringer
William Clothier
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk