A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ruský Ďaleký východ (rus Дальний Восток России) je ruský región nachádzajúci sa v severnej Ázii, v najvýchodnejšej časti Ruska. Tvorí časť ázijského Ďalekého východu a administratívne je spravovaný Ďalekovýchodným federálnym okruhom.
Geografia
Rozlohou je Ďaleký východ najväčším regiónom Ruska, zaberajúc plochu 6 952 600 km² (40 % Ruska).[1] Zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán, Východosibírske more, zo severovýchodu Čukotské more, z východu Tichý oceán, Beringovo more, Ochotské more a z juhovýchodu Japonské more. Z juhu susedí s Mongolskom, Čínou a Severnou Kóreou. Okrem kontinentálnej časti svetadiela sú súčasťou regiónu aj Ľachovské ostrovy, Wrangelov ostrov, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy.[1]
Povrch regiónu je veľmi hornatý. Na území Jakutska sa nachádza Aldanská plošina, na juh od nej Vitimská plošina, Jabloňový chrbát a Stanový chrbát. Na juhovýchode je situovaný Burejský chrbát a horské pásmo Sichote-Aliň. Severovýchodom regiónu sa tiahne Verchojanský chrbát, Čerského chrbát, Kolymské vrchy, Čukotské vrchy a Koriacke vrchy. Na polostrove Kamčatka sa nachádza Východný chrbát a Stredokamčatský chrbát. Kamčatka je taktiež spolu s Kaukazom seizmicky najaktívnejšou časťou Ruska.[2] Nachádza sa tu vulkanický masív tvorený Kľučevskou sopkou, starovulkánmi Kameň, Bezymiannyj, Uškovskij, Zimina a komplexom Udina.
Najsevernejšie územie regiónu pokrýva tundra pozostávajúca z bezlesných rovín s obmedzeným rastlinstvom, zo živočíchov tu žije napríklad polárna líška a vlk sibírsky. Južne od oblastí tundry sa nachádza tajga, ktorá sa vyznačuje veľmi rozsiahlymi oblasťami ihličnatých lesov, rastie tu napr. borovica trpasličia a smrek sibírsky.[2] Na juhu regiónu sa rozprestierajú veľké územia stepí.
Hospodárstvo
Najväčšími hospodárskymi centrami sú Sachalinská oblasť, Prímorský kraj, Jakutsko a Chabarovský kraj, ktoré sú spolu zodpovedné sa viac než 80 % HDP regiónu.[3] Najvýznamnejšie je spracovanie dreva, petrochemický priemysel, ťažba uhlia a železnej rudy.[4] Jakutsko sa vyznamenáva ťažbou diamantu, cínu a zlata.[5] Dôležitý je aj rybolov, obchod s kožušinou a pestuje sa tu hlavne pšenica, ovos, sója a cukrová repa.[4]
Demografia
Podľa štatistík z januára 2022 žije na Ďalekom východe 8 091 244 obyvateľov, čo predstavuje 5,56 % populácie Ruska.[6] Väčšina obyvateľstva žije skôr na juhu regiónu pri hraniciach s Čínou. Majoritu obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ďalej tu žijú napr. Jakuti, Koriaci, Evenkovia, Čukčovia, Židia.[4]
Najväčšie mestá:
- Vladivostok
- Chabarovsk
- Ulan-Ude
- Čita
- Komsomoľsk na Amure
- Blagoveščensk
- Jakutsk
- Petropavlovsk-Kamčatskij
Referencie
- ↑ a b SHVILI, Jason. Russian Far East . WorldAtlas, 2021-10-30, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b GIFFORD, Clive. Veľká obrazová encyklopédia zemepisu. Preklad Lukáč Martin. Bratislava : Svojtka & Co., 2011. 488 s. ISBN 9788081073861. S. 232-233.
- ↑ В 2010 г. на Дальнем Востоке индекс промышленного производства составил 107,4% . dfoportal.info, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c Russian Far East . Encyclopedia.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hoshino Committee on Economic Reform in Russia. The Russian Economy: From Stability to Growth. : Japan Research Institute, 1996. 76 s. Dostupné online. Kapitola 2. (po anglicky)
- ↑ Архивированная копия . Федеральная служба государственной статистики, . Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruský Ďaleký východ
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bývalé sídla
Dejiny podľa štátu
Gubernie
Historické územia podľa štátu
Kórea
Ľavobrežná Ukrajina
Španielske Nizozemsko
Africa (provincia)
Amurru (územie)
Báčka
Baktria
Besarábia
Budžak
Bukovina (krajina)
Chórezm (historické územie)
Chorasán (historické územie)
Dácia
Dalmácia
Essex (kráľovstvo)
Etrúria
Galia
Galilea
Gaskonsko
Germánia
Hispánia
Indočína
Kaledónia
Kilíkia
Korutánsko (historické územie)
Kraňsko
Kurdistan
Líbya (historické územie)
Latium
Levanta
Lotrinsko (historické územie)
Mandžusko
Mesto duchov
Mezopotámia
Moab (krajina)
Moravské pole
Núbia
Nizozemsko
Normandia
Normanské vojvodstvo
Novorusko (historické územie)
Occitánia
Ongăl
Outremer
Palestína (územie)
Panónia (rímska provincia)
Pandžáb (historické územie)
Partia (územie Partov)
Podolie (historické územie)
Ruský Ďaleký východ
Slavónsko
Sriem (historické územie)
Staré rumunské kráľovstvo
Sussex (kráľovstvo)
Svätá zem
Tauridský Chersonézos
Tibet (historické územie)
Trácia (historické územie)
Transoxania
Ural (región)
Východná Trácia
Východné Prusko
Veľké Rumunsko
Wessex
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk